Len to dobre zrátajme: na plátne vystupoval nemý (1921), ako exotický hôrny obor (1935), triedny hrdina s vyvinutým sociálnym cítením (1962 - 1963) a najnovšie rozorvaný romantik dobre kompatibilný so súčasnou krízou moderného muža (2009).
Terchovského rodáka filmári povolávali vždy, keď bolo treba na plátne zabrať, reprezentovať. Určite nie náhodou majú rovnakého hrdinu náš prvý celovečerný, prvý farebný aj prvý animovaný dlhý film.
Čo éra, to nová verzia aktualizujúca starý symbol v širáku. Keďže ťažko čakať, že to bude niekedy aj inak, pokojne si zatipujme povedzme hrdinu a príbeh prvého tuzemského sci-fi hororu. Bude to Jánošík-robot alebo vesmírny superzbojník z planéty Terchová?
Dvojdielny Jánošík zo začiatku šesťdesiatych rokov bol dovtedy najdrahším slovenským filmovým projektom. Pre jeho autora – režiséra Paľa Bielika – to však nebol prvý kontakt s Jánošíkom. Zbojníka si dávno predtým vo filme sám zahral.
Legendy vravia, že povolaním četníka s postavou obra objavil český režisér Martin Frič na zjazde ochotníckych súborov, keď do filmu zháňal urasteného hrdinu. Bielika táto úloha vyniesla na výslnie, stal sa našou prvou filmovou hviezdou.
Filmovačka v ňom však zanechala hlbšie stopy. Chcel sa stať režisérom, čo znamenalo dráhu samouka, pretože v Česku ani na Slovensku v tom čase ešte nebola filmová vysoká škola. Po rokoch sa už ako profesionál a zakladateľ nášho filmu vrátil k téme vo svojom ambicióznom veľkofilme.
Bohatý komparz, priam westernové prestrelky a po prvý raz u nás použitý širokouhlý formát, to všetko urobilo z oboch dielov Jánošíka komerčné kinohity. Azda sadnú aj vám. V opačnom prípade vyčkajte na ďalší redizajn.
