Slovenský režisér Aramisova cestuje so svojím filmom Cagey Tigers na slávny festival do Cannes.
Pri výlete v Banskej Štiavnici raz režisér Aramisova videl gymnaziálne tablá. Jedno z roku 1967, druhé z 1986. „Na tom prvom boli bezstarostní, šťastní študenti, na tom druhom kamenné tváre. Všetci boli seriózne oblečení, nič sexi v nich nebolo a vyzerali o desať rokov starší," hovorí.
Naháňať muchy
Pred pár dňami Aramisovovi napísali email z Cannes. Ohlásili mu, že jeho študentský film Cagey Tigers vybrali do Cinéfondation, sekcie pre mladých tvorcov. Pripojili k tomu niekoľko pochvál a na záver dopísali, že jeho film je znovuzrodením Novej vlny.
Ak im ju pripomína, tak zrejme tým slobodným duchom, ktorý tak cítil pri pohľade na maturantov z roku 1967. „Film je obrazom reality," vraví Aramisova. „No asi to funguje aj opačne. Umenie môže ovplyvniť realitu, uvoľniť ľudí a vyvolať v nich túžbu po slobode."
Jedna z jeho herečiek dobehla na nakrúcanie s krátkym účesom. A tak si zrazu pri filme Cagey Tigers ľudia spomínajú na Godardovo Na konci s dychom, pretože tam mala taký účes Jean Sebergová. Aramisova sa však ku klasikovi Novej vlny priblížil najmä uvoľneným nakrúcaním a jednoduchou estetikou.
Akoby sa všadeprítomné exhibovanie s obrazom jeho vôbec nedotklo. Hovorí: „Nemám televíziu, ale viem, že sa v nej nakrúcajú vizuálne sterilné veci, a to ovplyvňuje našu kultúru. Keď na FAMU študoval Kusturica, naháňal muchy a vkladal ich do okna, aby nebolo vidno, že nakrúca v umelom prostredí štúdia."
Kaurismäkiho smoking
Aramisova študuje na FAMU u Věry Chytilovej a vraví, že sa u nej musel naučiť rozprávať úprimné, osobné príbehy. Keď písal Cagey Tigers, uvažoval o tom, do čoho sa vlastne človek zaľúbi, keď sa zaľúbi. V oficiálnom opise nakoniec je, že je to film o vzťahu dvoch kamarátok, do ktorého zasiahne, že sa zaľúbia do rovnakého muža.
Príbeh sa, prosto, pri nakrúcaní zmenil. „Bolo to ťažké, skoro ako čierna mora. Na škole filmu neverili – pohľad naň zmenil až email z Cannes. Je pritom náhoda, že ho vybrali, že bol v komisii niekto, komu sa páčil a kto ho nepozeral o tretej v noci a nezaspal pri ňom," hovorí skromne.
Festival v Cannes sa začne zajtra, Aramisova sa teší, že sa stretne so svojimi hercami a možno aj s Akim Kaurismäkim, jeho obľúbeným režisérom. Prichádza tam oslobodený od medializovaného star–systému, predsa si však musí zohnať smoking. „Pýtal som sa, či nie je nejaký v sklade v Barrandove. Vraj je, ale v hroznom stave, ešte hádam po Hrušínskom. Neviem, kde ho zoženiem, nemám kamarátov, čo ich majú. Rozmýšľam, ako to asi vyrieši Kaurismäki. On možno takých kamarátov má. Alebo že by mal svoj? "
