Agentúrnu správu sme nahradili článkom našej redaktorky z Cannes.
Lars von Trier už nie je hosťom festivalu v Cannes. Po projekcii svojho filmu sa na tlačovej konferencii označil za nacistu, pretože jeho rodina má nemecké korene. V detstve síce vraj chcel byť židom, ale aj toto zistenie ho potešilo. Hoci ho nikto nevyzýval, aby v tomto zvláštnom monológu ďalej pokračoval, ešte doplnil, že často myslí na Hitlera v bunkri a že má pre neho v istom zmysle pochopenie.
Slávny režisér spočiatku tvrdil, že to bol iba vtip a krátko po skončení tlačovky sa už ospravedlňoval: „Nie som antisemita, nemám žiadne rasové predsudky a nie som nacista," povedal.
Festivalu, ktorý ho roky podporoval a stál za ním, aj keď ho diváci vypískali, to nestačilo. Jeho výroky v Cannes považujú za zneužitie slobody prejavu a prikázali mu okamžite odísť domov.
„Festivalová správna rada hlboko ľutuje, že toto fórum Lars von Trier použil na vyjadrenie komentárov, ktoré sú neprijateľné, neúnosné a v rozpore s ideálmi ľudskosti a šľachetnosti, ktoré sú podstatou existencie festivalu," znelo oficiálne stanovisko.
Film Melanchólia v súťaži zostáva, v Cannes sa však považuje za veľmi nepravdepodobné, aby zaň niekto z porotcov po tomto incidente zahlasoval.
Vľúdny koniec sveta
A už to pritom vyzeralo tak, že dánsky filmár prišiel tentoraz na festival pokojnejší. Jeho novinka Melanchólia síce hovorí o konci sveta, je však oveľa vľúdnejšia ako jeho predchádzajúci kontroverzný film Antikrist. Aj z názvu vyplýva, že k úvahám o konci sveta Lars von Trier nedospel z túžby provokovať, ale zo smútku a z depresie.
„Život je zhubná predstava," povedal. „Možno sa Boh pri stvorení zabavil, ale nedomyslel ho. Keby sa všetky trápenia a túžby dali odstrániť jedným gombíkom, rád by som ho sám stisol. Pod podmienkou, že nikto nebude trpieť."
V Melanchólii sú dve hlavné hrdinky – sestry. Justine (Kirsten Dunst) je letargická a v žiadnej činnosti nevidí zmysel. Claire (Charlotte Gainsbourg) je z nej niekedy podráždená, pretože jej sa život zjavne páči. Napätie medzi nimi je obrazom dvoch rôznych postojov ku koncu sveta a dvoch možností, ako ho precítiť.
„V niektorých katastrofických situáciách sa melancholici zachovajú chladnejšie ako normálni ľudia. Len sa vás spýtajú: Čo som ti vravel? Je to aj tým, že nemajú čo stratiť," hovorí von Trier.
Utrpenie a beznádej
Koniec sveta v jeho predstave spôsobí cudzia planéta. Planéta Melanchólia. Nebezpečne sa približuje k Zemi, napriek tomu, že vedci vypočítali, že sa od nej v bezpečnej vzdialenosti odkloní. Claire sa jej bojí viac... Je v tom čosi bytostne znepokojivé a zároveň aj fascinujúce, pretože Lars von Trier sa znovu prejavil ako výborný formalista, schopný veľmi sugestívne rozprávať..
Na festivale v Cannes bol Lars von Trier vo veselej nálade a v humore sa v prvej chvíli stratila vážnosť jeho poznámok o nacizme. V ich tieni potom zostala zmienka o ďalšom filme, ktorý chystá teraz. Bude v ňom vraj uvažovať o utrpení a nedostatku nádeje, a porovná, ako sa k tomu stavia katolícka a ako ortodoxná cirkev.
Zatiaľ má len pracovný názov, volá ho môj pornografický film.
Dánsky režisér získal v Cannes Zlatú palmu v roku 2000 za film Tanečnica v tme, známy je aj snímkami Europa, Prelomiť vlny, Dogville či Antikrist.
