Čo spraví režisér, keď zistí, že stvoril monštrum? Vo svojom filme Projekt Frankenstein o tom uvažuje maďarský režisér Kornél Mundruczó.
Toto je film o režisérovi a jeho synovi. Presnejšie, o jeho nežnom synovi, ak súdime podľa originálneho názvu v maďarčine: Krotký tvor – Projekt Frankenstein.
Recenzia: Projekt Frankenstein
Szelíd teremtés - A Frankenstein-terv. Maďarsko, 2010, 105 minút
Scenár a réžia: Kornél Mundruczó. Námet: Mary Shelley. Kamera: Mátyás Erdély. Hudba: Philipp Edward Kümpel, Andreas Moisa
Hrajú: Kornél Mundruczó, Rudolf Frecska
Premiéra v SR: 25. mája
„Mal som šestnásť, keď som ťa splodil. Teda o rok menej, ako máš ty,“ hovorí režisér. „Nechcelo sa mi meniť plienky, vstávať v noci. Túžil som nakrúcať filmy, robiť divadlo,“ vysvetľuje synovi, prečo ho nikdy nevidel.
Vlastne ani nečakal, že sa ešte niekedy stretnú. Ale syn sa ohlásil sám. Prišiel akurát vo chvíli, keď režisér chystal konkurz pre svoj nový film a hľadal herca pre hlavnú postavu. Niekoho, „na koho by sa oplatilo pozerať, kto by bol pravdivý a nemusel hrať“.
Tragický konkurz
Kornél Mundruczó týmto filmom obnovuje starý román Mary Shelley o Viktorovi Frankensteinovi a ľudskom monštre, ktoré sám vytvoril. A trochu ho aj rozširuje, keďže jeho stvoriteľ má v porovnaní s tým literárnym dvojnásobnú zodpovednosť za svoje stvorenie. Raz ako režisér, druhýkrát ako otec.
Na konkurze ešte netuší, koho má pred sebou. V dotazníku číta, že ten bezprizorný chlapec ani nevie, aké má číslo topánok, či má nejaké hobby a koľko má rokov. A predsa ho núti zahrať vypäté ľudské emócie – čo vedie k tragédii.
Až keď chlapca, podozrivého z vraždy, začnú hľadať policajti, zisťuje novinku: je to jeho syn. A z tej pravdivosti, ktorú tak hľadal a u neho aj našiel, teraz nemôže spať. Jeho stvorenie sa vymyká spoločenskej dohode, čo je normálne, a riadi sa vlastným zmyslom pre spravodlivosť.
Šanca na nehu
Kniha o Frankensteinovi sa objavila v roku 1818. Táto filmová variácia už nie je žiadnou sciencefiction z možnej budúcnosti, je realizmom zo súčasnosti. Kornél Mundruczó ju nakrútil v prirodzenom prostredí so všednými postavami. Za štylizáciu sa dajú považovať iba extrémne dramatické situácie a zúfalý nedostatok emócií, pretože ich tam skoro nikto nechce, alebo ani nemôže prejaviť. Otázka: Prečo si zabil? znie úplne rovnako ako: Si hladný?
Úvahy o skutočných zločincoch a skutočných obetiach už nie sú v umení originálne. Mundruczó, našťastie, uvažuje o tom, ako režisér – otec vyjavenú pravdu o svojom stvorení prijme, a či majú obaja šancu na znovuzrodenie. Napriek zdaniu nakrútil emotívny film, a nevylúčil šancu prejsť od násilia a skepsy k nehe a optimizmu.
Je pritom odvážne a sympatické, že svojho filmového stvoriteľa sám hrá.
