Rado Ondřejíček sa po rokoch písania pre rôzne webziny a práce v reklamnej agentúre rozhodol vydať vlastnú knihu.
Nejestvujú dvaja rovnakí čitatelia. A nejestvujú ani dve rovnaké čítania toho istého textu, na zlosť všetkým autorom. Zlé knihy si to nikdy neuvedomia a čítať ich je nuda úplne pre každého. Dobré knihy – v istom zmysle – s tým vedome pracujú, poznajú svojho čitateľa a sú preňho zábavným výletom. Výnimočné knihy bývajú dokonca natoľko silné, že dokážu podobné obmedzenia prekročiť a môžu potešiť takmer všetkých. Takýchto textov však veľa nie je, tobôž v takzvanej umeleckej a „veľkej“ slovenskej literatúre.
Takýmto textom nie je ani knižný debut Rada Ondřejíčka. Tridsiatnik známy z rôznych webových projektov (napríklad InZine a Humno) a autor kultového listu spevákovi No Name Igorovi Timkovi napísal „iba“ dobrú knihu. So všetkým, čo takéto rozdeľovanie prináša.
Svet navoňaných zdochlín
Autor Homo asapiens píše relatívne dlho. Sú to však internetové texty úplne iného druhu, ktoré majú oddaných fanúšikov a ešte oddanejších „neznášačov“. Webové písanie má však svojské špecifiká a tie sa dajú v tejto knihe až príliš rozpoznať.
Ondřejíček sa totiž nezbavil epizodickosti a jeho kniha trochu pripomína Matkinov(ej) debut. Aj tam zadŕhal rytmus a škrípali dialógy, v oboch prípadoch to však kompenzovali civilný pohľad na svet a až neslovenská sviežosť knihy, ktorá sa vykašľala na všetky obligátne konflikty medzi mestom a dedinou, rurálne pseudomúdrosti či elitárske udieranie sa do pŕs. Lenže to je nielen výhodou, ale aj najväčšou slabinou knihy s názvom Homo asapiens (vyd. Slovart).
Ondřejíčkov text je vlastne „o ničom“. Neponúka žiadny (veľký) príbeh, tobôž posolstvá, nenesie v sebe druhý (a tretí) filozofický plán, neprináša riešenia. Bližšie má skôr ku generačnému, alebo ak chcete, k profesijno-spoločenskému textu, ktorý opisuje istý výsek reality. Je totiž produktom s jasne definovanou cieľovou skupinou, pre ktorú bude pútavým, a najmä bytostne známym výletom do sveta reklamy a marketingu.
Alebo inak: niekedy si jednoducho potrebujete prečítať knihu z vášho vlastného sveta, knihu, ktorá nehovorí nič nové, len ponúka situácie, ktoré príležitostne zažívate.
Lenže ak slová ako trendsetter, korporátna identita, brief alebo tv šot pre vás predstavujú nenávidený svet tých povrchných buržoáznych barbarov, ktorí masám predávajú navoňané zdochliny (ako reklamám hovorí slávny fotograf Oliviero Toscani), Homo asapiens vás bude nudiť. Možno dokonca rozčuľovať. Neponúka žiadne morálne čierno-biele videnie sveta, ani veľké pravdy a lásky, tobôž alternatívne múdra zachraňujúce lepší svet.
Ľudia, spomaľte?
Ondřejíčkov debut je príjemné oddychové čítanie, no len ak sa vám jeho autor práve trafil do vkusu. Vtedy si môžete hovoriť, že Jakub je na tom rovnako zle (alebo ešte horšie) ako vy sami. Pri čítaní sa dokonca naozaj dobre bavíte, ale až knihu zavriete a spýtate sa, čo vlastne chcela povedať, veľa sa toho nedozviete.
Fráza „ľudia, spomaľte“ je totiž dosť banálna ešte aj na hedlajny kopyrajtrov, z ktorých klient zákonite vybral ten najhorší. Prečo ju autor použil, môžete sa ho spýtať dnes o 19.00 v Klube umelcov v Bratislave, kde sa bude kniha krstiť.
