Dievča z menového fondu

Premiéra filmu Nickyho rodina bola viac spoločenskou než filmovou udalosťou.

Príbeh takmer 670 nacistickým režimom ohrozených detí prevezených do Británie je už dnes všeobecne známy – predovšetkým vďaka ocenenému filmu Patrika Pašša a Mateja Mináča Nicholas Winton – Sila ľudskosti spred desiatich rokov.

Dlho však o  pozadí príbehu nevedeli ani tí, ktorých sa bezprostredne týkal. Boli šokovaní, keď sa dozvedeli, že organizácia, ktorá ich previezla do Anglicka,  bola fiktívna a že za ňou stál prakticky jeden muž.

Posun k súčasnosti

Do nového filmu zapojili tvorcovia aj vzdelávacie a dobročinné aktivity, ktoré sa od príkladu Nicholasa Wintona začali odvíjať. Práve týmto posunom k súčasnosti odôvodňujú návrat k už raz filmovo spracovanej téme.

Súčasťou Nickyho rodiny sa tak stali aj Martin Bandžák a Denisa Augustínová, ktorí dnes okrem iného zachraňujú deti ohrozené HIV v Kambodži. Sir Winton sa mal vraj pri premiére v Prahe veľmi živo zaujímať o to, čo robia v jeho filme.

Roky v strižni

Sprievodca filmom, známy kanadský novinár Joe Schlesinger (ktorý vyrastal v Bratislave), zdôraznil fakt,  že  za zachránenými deťmi prešli filmári celý svet, od prvého filmu sa totiž objavilo 37 nových príbehov.

„Tvorcovia ukázali energiu a vôľu, a to je z tohto filmu jasné,“ dodal.

Málo  medializovanou hrdinkou filmu je strihačka Alena Spustová, ktorá strávila roky spracúvaním filmu v strižni. Bolo to štyristo nakrútených a sto archívnych hodín materiálu.

Podporný list Camerona

Mináč pracuje s pátosom zručne, občas si však až priveľmi uvedomujeme jeho zámer. Týka sa to predovšetkým finále a hraných dokrútok, ktoré ilustrujú vypäté životné situácie. V centre filmu je scéna, keď sa matka, ktorú hrá Klára Issová, nedokáže so svojím dieťaťom rozlúčiť a vráti ho do vlaku až cez otvorené okno.

Mináčovi sa podarilo zistiť, že tým dieťaťom bola Alice Masters, ktorá žila vo Washingtone, kde pôsobila aj vo významnej funkcii v Medzinárodnom menovom fonde. Hoci až do týchto dní Slovensko nenavštívila, slovenčinu si stále uchováva každodenným spievaním pesničiek a recitovaním.

Pri slovenskej premiére mohli tvorcovia ukázať aj podporný list britského ministerského predsedu Davida Camerona, ktorý zdôraznil dôležitosť poznávania príbehov z holokaustu.

V STV až na budúci rok

Prílišnému zdôrazňovaniu tohto kontextu sa tvorcovia začali brániť. „Židovstvo je novinármi stále podčiarkované, ale to je o humanizme v tom najzákladnejšom zmysle,“ vyjadril sa Matej Mináč. Pripomenul, že na rozdiel od intelektuálov, spisovateľov či iných odporcov režimu, židovské deti nemali priateľov ani organizácie, ktoré by sa o ne mohli postarať. Preto tvorili prevažnú časť transportov.

Mináč povedal, že týmto filmom by sa už pre neho wintonovská téma mohla skončiť. Chce sa ponoriť už do  komediálnej rieky. História Nickyho rodiny sa však zďaleka nekončí – veľmi čerstvou správou je, že film pôjde  do distribúcie aj v USA,  Británii Nemecku či vo Francúzsku.

Slovenská televízia ho uvedie až v septembri budúceho roku. Rada by ho zapojila do tematického bloku, ktorý by odvysielali spoločne s Českou televíziou.