Po tlačenkách a pochybných výstavách visí z rozhodnutia trnavskej samosprávy v Galérii Jána Koniarka skutočná kvalita. Tentoraz bez honosnej vernisáže, cateringu, plagátov či príhovorov. Nech, vďaka aspoň za toho Čepana. Komu však poďakovať za tú skromnosť a náhlu zmenu vkusu?
Veci sa majú inak – to len na samosprávnom kraji sedia príliš horliví vykonávatelia príkazov. Po kontroverznom odvolaní riaditeľa galérie sa do konkurzu prihlásili traja ľudia. Medzitým už kraj stihol zrušiť Galerijnú radu aj všetky pripravované výstavy. Následne za riaditeľa nevybrali nikoho. A kým nejakého nevyberú, ľudia môžu celé mesiace obdivovať omietku.
A tak sa stalo, že v rámci hesla „Čepanom nič nepokazíš“ došlo aj na Čepana. Čo na tom, že pred šiestimi rokmi tu mal dôstojnú a veľkú výstavu. V depozite po nej zostalo vyše 200 kresieb a koláží, ktoré teraz prišli mimoriadne vhod. Aby ste nimi zaplnili všetky steny, na to nepotrebujete koncepciu, predstavivosť ani kurátora. Azda len hrsť klincov a kladivo.
Čepanove subtílne kresby, výstrižky z novín či geometrické čmáranice v školských zošitoch zostávajú aj po rokoch rovnako pôvabné. Visia na miestach, kde finalisti ceny, ktorá nesie jeho meno, už odmietajú vystavovať. Čepan tak ostal v malom trnavskom finále sám sebe kurátorom a finalistom. Ešteže sa toho nedožil.
