Robiť závery podľa prvých dojmov nie je bohvieaký nápad. Môže sa vám stať, že sa zúfalo zmýlite.
Napríklad keby ste zbierku poviedok Vandy Rozenbergovej súdili podľa obalu. Alebo podľa toho, že za ňou stojí štartujúce, tak trochu samizdatové vydavateľstvo spriaznené s istým internetovým portálom.
Podstatne viac vám však napovie fakt, že autorka knihy sa niekoľkokrát umiestnila v súťaži Poviedka. No ešte dôležitejším je zistenie, že jej texty sú príjemným čítaním.
Smutno-vtipné
Rozenbergová svojím postupom trochu pripomína karikaturistu. Vezme si nejakú vlastnosť či situáciu a neprirodzene ju zveličí.
Zvieratám dá schopnosť myslieť, ženám zakáže prácu, Jurajovi prišpendlí na tvár večný úsmev. A potom sa pozerá na dôsledky. Niekedy to funguje lepšie, inokedy máte pocit, že zo zbytočnej parfumovej banality sa snaží vydolovať dej. Aj keď by azda stačil na novinový strip, no na poviedku ťažko.
Silnejšie však je, keď sa podobne ako Petra Soukupová pozrie, ako môže rodina (ne)fungovať. Vtedy dokáže okrem pobavenia u čitateľa vyvolať aj akési zamyslenie. Zvláštny pocit, ktorý vás na chvíľu prinúti zastaviť a povedať si aspoň „aha“.
Vtedy možno zistíte, že aj keď poviedky v knihe môžu byť absurdne vtipné, sú vlastne smutné. Škoda len, že občas chýba lepšia pointa.
Čítanie na dovolenku
Napriek všetkým mimikrám je kniha Vedľajšie účinky chovu drobných hlodavcov predovšetkým o vzťahoch. O zákopových vojnách, ktoré medzi sebou muži, ženy či ich deti vedú. A ktoré s ľuďmi vedie celá spoločnosť.
Sú to vzťahy funkčné aj nefunkčné, plné predstierania aj pochopenia. Napriek tomu sú Účinky letnou knihou: skôr ľahšou ako existenciálne ťaživou, skôr nekompaktnou ako uzavretým celkom.
Čiže dobrým čítaním na dovolenku, ak sa nechcete váľať v bahne instantných prihlúplych ženských (aj mužských) románov plných zbytočnej slovnej vaty.
