Cestou po Druhej avenue v autobuse číslo 77 môžu Newyorčania zistiť, že Petr Sís má novú knihu. Napísal ju inšpirovaný starou mystickou básňou.
Každý rok v júni opúšťa Petr Sís svoj ateliér v dolnej časti Manhattanu a odchádza do Washingtonu. Tam sa koná niekoľkodňová konferencia amerických vydavateľov, knihovníkov a kníhkupcov, tam sa rozhoduje, ktorá kniha dostane dobré ohodnotenie a bude mať v obchodoch šancu.
Slovo narobí problémy
Kedysi takéto povinnosti znášal lepšie, po emigrácii si predsa vážil možnosť tvoriť slobodne a myslieť trhovo. Dnes hovorí: „Roky nadšenia sú už preč, teraz sa desím, či vydržím dva dni chodiť a rozprávať, že som napísal výbornú knižku.“
Sís, kedysi režisér animovaných filmov a pražský diskdžokej, si svoje knihy sám ilustruje. Už neraz dostal Cenu New York Times za najkrajšiu knihu pre deti.
Práve preto, že jeho knihy sú súčasne pre dospelých aj pre deti, vo Washingtone sa má čoho báť. „Americkí knihovníci sú strážcami poriadku, lebo tu sa všetci boja puritánskych a konzervatívnych rodičov,“ hovorí. „Knižky, ktoré by mohli narobiť problémy, nezaradia do systému a rovnako sa potom správajú kníhkupci. Na jednom slove môže kniha stroskotať. Stačí, že nejaký otec zaprotestuje: Tu si nejaký pán vyzlieka nohavice, nezdá sa mi vhodné, aby to moje dieťa čítalo.“
Leť a vyčisti si srdce
Tento rok šiel Petr Sís prezentovať knihu Konferencia vtákov, inšpirovanú iránskou básňou z 12. storočia. Dlho sa zdá, že jej hlavným hrdinom je dudok. Je znechutený anarchiou, zúfalým bojom o vodu, o jedlo a ťažkým vzduchom bez šťastia a bez priateľstva. Vyzýva vtáky, aby leteli k hore Kaf a našli tam Simorgha, svojho kráľa.
„Tí, čo sa nechali prehovoriť, letia siedmimi údoliami, mystickou, ale náročnou cestou, pri ktorej prežívajú základné ľudské city,“ hovorí Sís. „Jeden vtáčik si zúfa, že už nevládze, a od dudka počuje: Nie, nezastavuj sa. Musíš pokračovať a vyčistiť si srdce.“
Z tisícky vtákov sa do cieľa dostane tridsať, to sa práve v perzštine povie Simorgh. Sú prekvapení, žiadneho kráľa nenájdu. V odraze vody zistia, že to, čo hľadajú, sú ony samy. A že kráľa alebo boha si už niesli v sebe.
Aby to nevyvolalo zbytočné a nesprávne náboženské interpretácie, Sís v knižke upravil príbeh dudka.
Nevraví o ňom, že je duchovný vodca, spravil z neho básnika. „Na záver pripíšem, že sa to stalo v islamskom svete. Často počujem, že Irán a Irak sú primitívne národy, a pritom milióny prostých dedinčanov tam poznajú svojich básnikov a stavajú im pomníky. Na Západe je básnik šialenec, ktorý sa snaží niečo vydávať.“
Hlavy hore
V metre na rohu Lexington avenue a 86. ulice je Sísova mozaika. Je na motívy večne bdejúceho a kozmopolitného mesta. Pre spisovateľa a ilustrátora je to nesporne vyznamenanie, hoci Sís si myslí, že zamyslení ľudia si ju možno ani nevšimli.
Teraz navrhol stropný obraz s lietajúcimi vtákmi (na snímke), premáva s ním autobus číslo 77 po Druhej avenue. Newyorčanom odkazuje, že na jeseň vyjde Konferencia vtákov. Zistia to, ak zdvihnú hlavy hore.
