Sú nemotorné, tupé, krvilačné a v rozličnom štádiu rozkladu. Oživené kráčajúce mŕtvoly, ktoré poznáme pod populárnym názvom Zombie, si v poslednom desaťročí získali obrovskú popularitu. Nevedno, či sú znakom definitívneho úpadku našej kultúry, alebo len signalizujú, že sa kdesi posunuli hodnoty. Čím nás zabávajú kráčajúce mŕtvoly?
Ak ste pripravení na zombie apokalypsu, potom ste pripravení na každú katastrofu.“ Najprv to vyzeralo, že sa americká federálna agentúra musela zblázniť, alebo že si z nej uťahujú trúfalí hackeri, čo napadli a zlomyseľne zmenili jej web.
Netypický blog a odkazy na sociálnej sieti Twitter 18. mája zverejnila vládou financovaná Centers for Disease Control and Prevention (CDC), teda organizácia, ktorej poslaním je zdravotná osveta Američanov a príprava na krízové situácie, najmä živelné pohromy a pandémie. Kým v noci webstránky dosiahli miliónovú návštevnosť a pre veľký záujem sa zrútili, k dispozícii bolo zábavné čítanie.
Podrobný a oficiálny manuál americkej vlády, ako čeliť globálnej nákaze chodiacich krvilačných mŕtvol – zombií. Samozrejme, nešlo o incident ani o vtip. Vo veci bol marketing. Kým branné cvičenie evokuje skôr povinné navliekanie plynových masiek, teraz úrad dostal dobrý nápad zatraktívniť suchopárnu agendu hororovou zápletkou.
Blog, čo ľudí primal, aby prevetrali lekárničky a prekreslili evakuačné plány, však ‚zombíkov‘ do scenára nezvolil náhodou. Nemotorné mŕtvoly sú v móde. Minulé desaťročie oživilo záujem o zombie a tento kultúrny fenomén sa zďaleka netýka len filmov a videohier. Odkiaľ sa vlastne ‚zombíci‘ zobrali?
Zombie a voodoo
Úmrtie v spoločenstve je vždy nepríjemná udalosť. Keď už však niekto zomrie, je žiaduce, aby zostal mŕtvy a nevracal sa naspäť medzi živých. Väčšina kultúr vyvinula rozličné stratégie, ako zariadiť, aby raz mŕtve telo 
zostalo pod zemou a nechodilo otravovať pozostalých. Nie vždy to funguje. Domovom zombií bol folklór čiernych otrokov v USA.
Výraz zonbi pochádzajúci z haitskej kreolčiny môže mať korene v jazykoch afrického Konga, kde slovo nzumbi znamenalo „duch mŕtvej osoby“. Tento folklórny ‚zombík‘ mohol byť mŕtvy alebo živý, no určite sa nemnožil geometrickým radom ako jeho filmový kolega a neobliehal osamelo stojace rodinné domy. Spravidla okopával pozemky miestneho kúzelníka, čo pobosorovaním pochovaných tiel zaistil domácnosti lacnú pracovnú silu. Niektorí pozostalí preto strážili hroby príbuzných a aby ich uchránili pred potupným údelom zombie, preventívne mŕtvole odrezávali končatiny.
V afrokaribskom kulte voodoo rozšírenom aj v americkej Louisianne nachádzame zmienky, že hrôzostrašné povesti mohli mať pravdivé jadro. Zombie mohla byť živá osoba, ktorá tupo poslúchala príkazy svojho pána. Schopnosť takto upraviť hlavu by podľa vedcov mali niektoré hadie jedy s obsahom neurotoxínov, ako sú atropín a tetrodoxín. Tie otrávenej osobe znížili prídel kyslíka v mozgu, čím mohli „vypláchnuť“ jej myseľ.
Noc živých mŕtvol
Hoci už koncom dvadsiatych rokov ‚zombíka‘ do západnej kultúry uviedol spisovateľ William Seabrook v knihe Magic Island, na výslnie popkutúry ho dostal až George A. Romero v roku 1968 béčkovým zombie hororom Night of the Living Dead (Noc oživených mŕtvol).
Niektorí filozofi vravia, že západná filozofia sú iba poznámky k Platónovi. Podobne môžeme povedať, že celý žáner zombie iba opakuje tento prvý a možno najlepší zombie film. Jeho príbeh nie je ničím špeciálny. Záhadná nákaza šíriaca sa po americkom 
vidieku zastihne dvojicu milencov, tí sa spoja s inou skupinkou a v osamelo stojacom dome musia prečkať noc, obliehaní vraždiacimi zombie. Je však viacero dôvodov, prečo Romera obdivujú slávnejší filmári vrátane Quentina Tarantina.
Jednak je to minimum prostriedkov a nimi budované maximálne napätie a potom aj symbolika, ktorá tvorí druhý plán. V tom čase stále rasovo rozdelená krajina nemohla prehliadnuť odvážneho hrdinu čiernej pleti a tiež si nevšimnúť, že tupé zombie sú do jednej belosi. Tento lacný film aj po rokoch stále priťahuje košaté interpretácie (vrátane marxistickej kritiky konzumnej spoločnosti, podľa ktorej sme zombie my všetci, bezduchí spotrebitelia), čo dokazuje, že kráčajúce filmové mŕtvoly už od začiatku neboli iba bohapustou tínedžerskou zábavou. Tupé zombie boli nositeľmi myšlienok.
Nebezpečné monštrum
Novodobý popkultúrny ‚zombík‘ nie je ‚zombík‘ z folklóru. Je to nebezpečné, vysoko infekčné monštrum, čo vám asi predzáhradku okopávať nebude. Nie 
je iba zjednotené, čo presne nákazu spôsobuje. Mŕtvoly mohla postaviť na nohy rádioaktivita, neznámy vírus solanum alebo iné sezónne hity, ako je choroba šialenstva kráv.
Harvardský psychiater Steven Scholzman skúmaním Romerovho filmu objavil, že zombie trpia ataxickým syndrómom znechuteného odporu. Podstatnejšia je však otázka, ako čeliť hrozbe, ak príde. Ako sa teda brániť útočiacej zombie? Väčšina hororov ťaží z rovnakého desivého momentu. Na úteku sa filmový hrdina ocitá zoči-voči mnonštru a spoznáva osobu, čo v predsmrtnom živote patrila do jeho rodiny či medzi jeho priateľov.
Ak sa v takej situácii ocitnete vy, nestrácajte čas. Nesnažte sa zombie uhovoriť. Nerozumie ľudskej reči, nemá osobnosť a pravdepodobne ani emócie. Zombie nie je upír, životom po smrti nenásobí inteligenciu a prefíkanosť. Je to iba tupé telo inštinktívne sa ženúce za (vaším) ľudským mäsom.
Ako prežiť
Zombie nezapaľujte. Horšia než blížiaca sa zombie, je len blížiaca sa horiaca zombie. Mierte presne na hlavu. Na zombie neplatí kôl do srdca. Aj bez rúk a nôh je zombie ešte na tridsať percent efektívna - tieto a ďalšie užitočné rady obsahujú knihy Zombie. Príručka pre prežitie (2003) Maxa Brooka či World War Z. Tu zopakujme, že 
zombie sa pohybuje pomaly a toporne, ale vytrvalo a ani strata končatiny ju nemusí odradiť.
Pohryznutie, poškrabanie alebo kontakt s telesnými tekutinami zombie hrozí nákazou, preto sa ich vyvarujte. V opačnom prípade zostáva jediné - amputovať zasiahnuté miesto - a niekedy nepomôže ani to. Na hektickú súčasnosť reaguje známy britský film 28 Days Later (28 dní po, 2008), ktorý ‚zombíkov‘ zrýchlil a navyše to sťažil ich nakazeným obetiam.
Tu už stačí niekoľko sekúnd a zasiahnutý človek sa sám mení na zombie. Šírenie zombie nákazy sa už stalo námetom serióznych štúdii a cvičení. Predstavte si, že epidémia prepukne v Bratislave. Môžeme použiť model kanadských vedcov, ktorí spočítali, že v meste s pol miliónom obyvateľov prečíslia mŕtvoly živých približne o tri dni. Tí, čo využili predĺžený víkend a vyrazili z mesta na chatu, môžu mať v takomto prípade nádej na prežitie.
Spia zombie?
No hoci o zombiách toho vieme dosť, niektoré poznatky chýbajú. Zatiaľ ani nevieme, prečo sa navzájom nepožerú a čo robia vo voľnom čase, ak práve neútočia na zadebnené obydlia. Odkiaľ berú energiu? Potrebujú spánok? Zombie výskumník Dave Cogan sa nazdáva, že áno aj nie. „Predstavte si počítač v pohotovostnom režime,“ píše na Zombieresearch.org.
„Namiesto toho, aby sa úplne vypol, zotrváva napoly v bdelom stave, čo umožňuje efektívnejší návrat po zapnutí. Tak to robia niektoré druhy hmyzu a rýb a takisto zombie...“ Sporná je i otázka, či sme na zombie skutočne pripravení. Vráťme sa k americkej agentúre a jej vyhláseniu, že „ak zombie naozaj začnú vyčíňať v uliciach, CDC urobí výskum ako pri každej epidémii“.
Nedá sa poprieť, že správa vyvolala rozruch. Inštrukcie, ako si pripraviť rodinný krízový balíček (obväzy, voda a jedlo na 72 hodín, kópie dokladov), si prečítalo viac ľudí ako spravodajstvo zo svadby princa Williama a Catherine Middletonovej.
Morbídne otázky, akú najlepšiu zbraň na ‚zombíkov‘ použiť, však doktor Ali S. Khan z CDC jednoznačne odmietol: „Pamätajte, že sme centrom verejného zdravia. Preto nebudeme odporúčať zbrane.“ Fanúšikovia zombie filmov reagovali po svojom a začali šíriť kontrasprávu – manuál americkej vlády je povrchný a nevhodný pre prípad zombie apokalypsy. Určite sa ním neriaďte!
Apokalypsa sa blíži
Nemusíme sa báť. Ľudia s koncom sveta rátajú a návodov na jeho prežitie pribúda, takže si môžeme vyberať. Veľmi seriózne berie zombie apokalypsu napríklad hnutie Zombie squad pohybujúce sa medzi hobby, posadnutosťou a military. Jeho členov vo viacerých krajinách Ameriky a Európy zamestnáva pochmúrna vízia, ktorú rozoberajú do detailov, aby sa na ňu dokonale pripravili.
Hlavne sa predháňajú, kto zaobstará lepší výstroj, kto lepšie zadební svoj dom, takisto plánujú prvú pomoc, rádioamatérske stanice či utečenecké tábory. Títo ľudia zväčša nie sú blázni. Sú to zdraví pesimisti. V ‚zombíkoch‘ vidia najhorší možný scenár, čo by mohol nastať – a podobné hnutia nie sú novinkou.
Filmy ako Resident Evil, Dawn Of The Dead, Rec a najmä 28 Days Later v polovici minulého desaťročia opäť spopularizovali ‚zombíkov‘, no k životu prebrali aj staršie hnutie takzvaného survivalizmu. Fanúšikovia apokalypsy, čo sa v ére studenej vojny chystali na vojnu a budúcnosť ľudstva v krytoch, získali nové podnety. Akurát atómovú katastrofu nahradili epidémiou zombií.
Zombie tanec
Ten klip zmenil svet hudby aj videa. V decembri 1984 v americkej televízii MTV rotoval minifilm s tancujúcimi zombies k skladbe Thriller z albumu Michaela Jacksona. Po smrti kráľa popu a desaťročia neskôr sú nemŕtvi z jeho klipu stále populárni a moonwalk v kostýmoch zombie tancuje čoraz viac ľudí.
Masové akcie Thrill the World prebiehajú na ulici v mnohých mestách a navzájom sa predháňajú v počte účastníkov. Tento rok sa k nim môžete pridať 29. októbra, teda presne sedem rokov po prvom ročníku v kanadskom Toronte. „Je to väčšia zábava ako balet,“ tvrdila 57-ročná roztancovaná zombie Valerie Cardinal v Kalifornii. „Je to oslava života, aj keď sa zdá, že je to o smrti.“
Zombie walk
Zombie v posledných rokoch skutočne prichádzajú. V roku 2001 sa v kalifornskom Sacramente fanúšikovia trash filmov dohodli na verejnom pochode maskovaní za zombie. Nákaza sa rýchlo šírila - kým v roku 2003 v uliciach kanadského Toronta pochodovalo len šesť mŕtvol, o dva roky sa na akcii zúčastnili štyri stovky.
Podujatia nazvané zombie walk sú založené na prekvapení, preto sa spravidla dohovárajú ústne a cez internetové sociálne siete. V deň D sa stretnú účastníci zmaľovaní ako fľakaté mŕtvoly, tiahnu mestom a šokujú nezasvätených občanov.
Happeningu pomáha, ak zombie nevypadnú zo svojich úloh a tie najviac premyslené podujatia doťahujú scenár k dokonalosti – medzi okoloidúcich sa môžu zamiešať komplici, ktorých zombie na znamenie (fingovane) trhajú na kusy. Zombie walk pritom nemusí byť iba zábava a recesia. Prejav, ktorý má korene v umení performance, často spája aktivizmus, politické posolstvo, charitu.
Mŕtvoly a Slovensko
Zombie walk má každé väčšie západné mesto a každoročne sa očakáva prekonaný rekord v počte kráčajúcich zombie (aktuálne je to austrálske Brisbane, kde vlani narátali desaťtisíc účastníkov). Na Slovensku boli prvé Bojnice a Prievidza, tento rok sa tam konal tretí ročník zombie walku.
„O piatej mŕtvoly nastúpili do ukážkového dvojradu a dostali jasné pokyny – držte sa na obrubníkoch, nevyskakujte na cestu, nerobte príliš veľký hluk. Ste mŕtve, tak sa podľa toho správajte!“ opisuje udalosti Lenka Siváková na blog.sme.sk
V Bratislave prebehol prvý zombie walk vlani 1. mája. Porovnanie sa núka samo. Kým za socializmu bola na sviatok práce v povinnom sprievode väčšina občanov myšlienkami inde, teraz mestom tiahli monštrá celkom bez myšlienok. Mnohí sa už tešia na mikulášsky zombie walk.
Povinnosti zanikajú smrťou
Z pitevného stola mi ešte nikto neutiekol, hovorí súdny lekár a právnik PETER KOVÁČ.
Môžu mať príbehy o zombiách reálne jadro?
Vylúčiť sa to nedá. Aj príbehy o princeznách a trpaslíkoch sú inšpirované realitou.
Kedy nastáva smrť?
Treba vidieť rozdiel medzi takzvanou klinickou smrťou a biologickou smrťou. Kým pri biologickej smrti ide o trvalé a nezvratné zastavenie dýchania a krvného obehu, pri takzvanej klinickej smrti ešte možno dýchanie a krvný obeh obnoviť resuscitáciou. O mozgovej smrti sa hovorí vtedy, ak nezvratne vyhasnú všetky funkcie celého mozgu.
Kto tento okamih stanovuje?
Lekár, ktorý vykonáva prehliadku mŕtveho. Pri nej musí konštatovať smrť, určiť jej čas a príčinu a rozhodnúť, čo s telom. To možno pochovať alebo pitvať.
Čo sa deje po smrti so svalstvom?
Po niekoľkých hodinách svaly stuhnú. O dva až štyri dni stuhnutosť svalov povolí v dôsledku posmrtných zmien.
Aké predpoklady vyžaduje predstava, že mŕtve telo vstane a bude schopné pohybu?
Podľa môjho názoru treba buď značnú dávku fantázie, alebo dosť vysokú spotrebu omamných a psychotropných látok.
Ako vidí hypotetický príchod zombií právnik?
Uznali by sme chodiacim mŕtvolám práva živých? Už v prvých ročníkoch na právnickej fakulte sa študenti učia, že spôsobilosť mať práva alebo povinnosti zaniká smrťou. Na druhej strane „chodiace mŕtvoly“ sa na tejto planéte naozaj vyskytujú. Občas sa totiž súdom podarí vyhlásiť živého človeka za mŕtveho a takáto úradne mŕtva osoba potom má dosť práce úradne vstať z mŕtvych.
