Choďte do lepšieho domáceho kníhkupectva, v ktorom okrem instantných polievok prezlečených za knihy predávajú aj ozajstnú beletriu. Náhodne si z regála s novými slovenskými knihami niektorú vyberte a prelistujte si ju.
Čo v nej nájdete? Takmer vždy to bude smutná, trpiaca postava, ktorá sa nevie vyrovnať s prácou, okolím či aspoň sama so sebou. Niekedy to maskuje za existenciálny konflikt a hraničné situácie, inokedy rozpráva príbeh nefunkčnej rodiny.
Akoby autori a autorky mali akési zvrátené potešenie týrať svojich hrdinov. Akoby už neboli zábavné postavy, ktoré nemajú zbabraný život. Akoby o nich už nik nechcel čítať.
Kaukliar s cylindrom
Keď pred dvomi rokmi vyšiel Michaele Rosovej jej debutový román Hlava nehlava, tiež ste občas narazili až na pôžitok z trápenia postáv (a čitateľa). Na vzťahy, pri ktorých sa ľudia milujú a (preto) si ubližujú.
Taká je aj „berlínska“ novela Dandy (KK Bagala / Literárny pluk, 2011). Rovnako chýba dej, riadny príbeh, sú to skôr impresie, náznaky, záblesky situácií.
Kým pred dvomi rokmi to ešte úplne dobre nefungovalo, teraz sa mladej autorke podarilo stvoriť knižku, ktorá má atmosféru. A nič viac ako čitateľ nepotrebujete – aj keď občas sa vám zdá, že skôr čítate báseň ako prózu.
Javiskom je (ne)vzťah rozprávačky s Olem, ktorý však nie je gaimanovským dandym či kúzelníkom, je oveľa viac klaunom, gašparkom až obyčajným, poskakujúcim a rozmaznaným kaukliarom s cylindrom na hlave, čo stratený sám v sebe maskuje vlastnú neistotu za narcistné, preafektované správanie. „Má sa rád. Možno ho nikdy nikto nebude mať tak strašne rád, ako sa má sám.“
Je manipulátorom, ktorý prednáša nihilistické múdrosti o súčasnom skazosvete, ale Schopenhauera či Nietzscheho nikdy nečítal, tobôž pochopil.
Exotický výlet
Keby ste verili knihe Dandy, tak láska je najmä vtedy, keď si dvaja ľudia navzájom ubližujú. Pritom je úplne jedno, ako má láska vlastne vyzerať. Podstatne dôležitejšie však je, že Dandy je síce trochu svojské, no zaujímavé čítanie. Už len pre jazyk a spôsob, akým Rosová ukladá slová do viet.
Túto knihu skôr budete čítať pre potešenie zo štylistiky, ako pre príbeh alebo pre pseudofilozofovanie postáv. Kniha nie je generačným nahliadnutím do hláv (Kepplová), ani psychologická mikrosonda (Dobrakovová) či melancholický prieskum dynamiky nefunkčnej rodiny (Kompaníková).
Je trochu osobným, trochu milo povrchným a trochu rozkošne exotickým výletom do vzťahu, ktorý by aj bratislavská alternatívna mládež považovala za výstredný. A je fuk, že to podstatné z neho sa neodohráva s reťazou a vybíjaným obojkom na krku, ale v hlave.
