Žbirkovi orchester sedí

Keď Meky Žbirka vydá album s orchestrom, je jasné, že to môže byť jeden z najlepších vianočných darčekov pre ľudí od tridsať do osemdesiat rokov.

Najskôr si to vyskúšal naživo na jednom koncerte, potom aj na turné. A keďže to zafungovalo, Meky Žbirka urobil Symphonic album.

V štúdiu aj na pódiu

Meky Žbirka s orchestrom, to automaticky núka porovnanie so slávnymi popovými spevákmi, ktorí sú jeho rovesníkmi a tiež sa v posledných rokoch rozhodli zahrať si s klasickými hudobníkmi. Peter Gabriel sa postavil pred orchester sám, Sting so skupinou. Žbirka to skombinoval.

DVD z pražského koncertu, kde ho sprevádzala jeho skupina a hosťovali speváčky Martha a Katarína Knechtová, je bonusom v deluxe verzii. Základ Symphonic albumu je nová štúdiová nahrávka, ktorú Žbirka urobil so súborom Cappella Istropolitana.

V orchestrálnej verzii väčšina jeho pesničiek funguje, stále mu obdivuhodne funguje aj hlas a album má veľmi dobrý zvuk.

Najlepšie vyznejú balady

Sympatické je, že to nie je „best­of“, zbierka najväčších hitov, skôr prierez viacerými obdobiami spevákovej kariéry, od Balady o poľných vtákoch po Co bolí, to přebolí. Najlepšie to znie v baladách, vrcholom je trochu zabudnutá skladba Mesto spí, ktorú skvele upravil mladý skladateľ a pianista Vladislav Šarišský.

Naopak, skladba Denisa, kde sa k orchestru pridajú bicie už trochu skĺzava do estrády a záverečná orchestrálna suita Martina Hyblera ponúka viacero obávaných klišé pri prepisovaní popu pre klasický orchester.

To sú však len dva aranžmány z dvanástich, inak je Symphonic album podarenou nahrávkou. Na budúci rok Žbirka oslávi šesťdesiatku a určite by viacerých fanúšikov pokračovaním svojho orchestrálneho výletu potešil.