Fotograf musí mať podľa českého dokumentaristu Kolářa, ktorý vystavuje v rámci Mesiaca fotografie, najmä vlastnú tému, rytmus, guráž a silu bojovať s priemernosťou.
„Som fotograf, a nemám z toho zlý pocit. Keby som nežil s fotografiou, bol by som oveľa chudobnejší človek,“ hovoril Viktor Kolář počas prednášky Mesiaca fotografie. Minulý rok vyšla kniha jeho fotografií z Ostravy, ktorú s výnimkou päťročného exilu v Kanade nepretržite zaznamenáva už takmer päťdesiat rokov. Niektoré z nich sú práve v Galérii mesta Bratislavy.
Odolný žiť kdekoľvek
Vzťah s fotografiou má Kolář jasný – „je to iné než obsesia či amatérske nadšenie – je to láska, partnerstvo alebo čosi, čo sa dá nazvať nenahraditeľným vzťahom“. Takto priamo začal takmer dvojhodinové rozprávanie. Celkom isto sa dá tvrdiť, že to bolo skôr rozprávanie o živote: „Sú to totiž rôzne peripetie, ktoré robia z pouličnej fotografie čosi viac než chodenie po ulici a hľadanie motívov. Je to zásadná činnosť, ktorá je prepojená s rodinou aj s tým, koho si vyberiete za priateľov.“
Kolář vyrastal v Ostrave, v meste, ktoré svojou boľševickou minulosťou likvidovalo obraz krajiny aj ľudí. On si v ňom našiel svoj svet. Aj tým, že z neho na chvíľu odišiel do Kanady. „Prekonal som tam predsudky k odlišnostiam. Zostal som tam dovtedy, kým som zistil, že som vnútorne odolný žiť kdekoľvek. Je to veľmi silný pocit, ktorý nesúvisí s fyzickou či psychickou odolnosťou – ide iba o hlboké presvedčenie,“ hovorí.
Čo je dôležité
S rovnakým presvedčením sa vzdialil aj od miestneho fotoklubu, kde ho napomínali, nech nefotí cigánske osady a periférie, lebo už je socialistická doba a treba fotiť inak.
Na výstave v bratislavskej galérii sú fotografie zo začiatku 60. rokov aj zo súčasnosti – tesne vedľa seba. Na jednej strane im to uberá, pristal by im veľkorysý, dobre osvetlený priestor. Na druhej strane – možno by nebolo také jasné, ako vyvážene vedľa seba stoja snímky spred roka s tými spred štyridsiatich. V starých nie je nostalgia ani pátos, v nových nie je gýč, rýchlosť ani prvoplánové hry. Sú jedinečným, hĺbavým dokumentom miesta a jeho autora, „čoraz viac tuším, že mnoho fotografií je mojou projekciou do ľudí a ich sveta, sú tam moje predstavy a túžby,“ vysvetľuje Kolář.
Aby fotograf dokázal vysvetliť veci hlbšie, musí mať podľa neho svoju tému, osobný rytmus, disciplínu aj inšpiráciu, guráž a odhodlanosť a ešte musí vedieť bojovať s priemernosťou.
Na vystavených fotografiách a v knihe žiadna priemernosť nie je. A ak by sme sa držali slov Kolářa o pravdivosti, ktorá sa zjaví iba veľmi zriedkavo a vzácne, tak stretnutie s ním a jeho Ostravou je presne takým vzácnym momentom.
Pozrite si viac fotografií Viktora kolářa na stránkach idnes.cz ››
