Satinského denníky z turistických výprav po našich i zahraničných horstvách sú nielen skvelým čítaním, ale aj výtvarným artefaktom.
Keď dobre ošetríš nohu, ona ti za to aj ruku pobozká, bolo heslom tretieho dňa expedície Slovenským Rudohorím, ktorú absolvovali Július Satinský s Vladom Bednárom v júli 1974. Darmo, nohy, to bola dôležitá známosť. Prihovárali sa im tými najnežnejšími slovami, oblepovali a obletovali ich, skúmali pri každom kroku. A tých bolo neúrekom nielen na tomto takmer tristokilometrovom pochode s poetickým názvom Pomerenke, ale aj na ďalších piatich, ktoré Satinský s priateľmi či príbuznými uskutočnil a zaznamenával do denníkov.
Tie k jeho nedožitým 70. narodeninám spracovala Satinského dcéra Lucia do knihy Expedície 1973 - 1982, ktorú teraz vydal Slovart v spolupráci s Edition Ryba. Už na prvý pohľad je to kniha výnimočná. Nevšednou grafickou i polygrafickou úpravou, využitím pôvodných autorových kresieb a mnohých faksimile listov, zoznamov vecí, rozpisov trás, máp a nákresov sa trnavskému Pergamenu podarilo vytvoriť knihu nielen obsahom, ale aj vizážou takmer identickú s rukopisom.
Aristokrat s batohom
O Satinského turistických chúťkach vedelo v tom čase (a vlastne až doteraz) len jeho najbližšie okolie. Komik a herec s aurou aristokrata a bonvivána nedával širokému okruhu svojich priaznivcov ani najmenší dôvod k obavám, že občas „zradí“ svoj imidž a vyrazí s batohom, stanom (alias Mr. Stanleym) a spacákom do hôr. O to viac, že jeho umelecký partnerMilan Lasicana otázku SME, či nemal podobné chúťky a prečo vlastne nebol členom žiadnej expedície, odpovedal lakonicky: „Nebol som turistom. Mojimi expedíciami boli kaviarne a bary.“
Ani vo svojej spoločnej tvorbe L+S ušľachtilý motív lásky k prírode príliš nepreferovali. „Les je jedna z mála vecí, v ktorej sa vôbec nevyznáme,“ konštatujú na záver menej známeho textu V lese. Skutočnosť však v prípade Satinského bola iná. Svedectvo o tom podávajú práve expedičné denníky.
Už prvý údaj o úvodnej expedícii Li - Li čiže Ligapasáž (ústiaca do Satinského milovanej Dunajskej ulice) - Liptov svedčí o znalosti železného horolezeckého pravidla, že na túry sa vyráža skoro ráno. V horách sa totiž počasie kazí popoludní, no v Rači na okraji Bratislavy to neplatilo a do nitky premočená výprava už po piatej hodine rannej pocítila, že príroda bude ich vládkyňou. Ako nás informuje denník: „Že sa s nami srať nebude!“
Ako Földváriho hubertus
Šesť expedícií nebolo žiadnou recesiou, ale úctyhodným športovým výkonom so stovkami prešliapaných kilometrov v slovenských i českých horstvách a dokonca aj vo švajčiarskych Alpách. Na druhej strane je jasné, že ani o veselosti nebola núdza, a pochybnosti o tom nemôže vyvolať ani povestná Satinského schopnosť neúnavne mystifikovať.
Priebežne písané denníky sú síce poznačené autorovou literárnou hravosťou a jeho schopnosťou každej drobnosti prisúdiť priam osudový význam, no pocit autenticity to nijako neznižuje. Ale nešlo vždy len o drobnosti. Ako vtedy, keď vo výške 1200 metrov s kovovými krosnami na chrbte uskakovali pred bleskami („Bol by som blázon, keby do mňa udrel hrom!“), alebo jednej noci v Jelenci. „V chatkách bývajú tisíce j-chtivých dievčat. Expedícia sa však ubránila a bez strát pokračuje v ceste do Kostolian pod Tríbečom.“
Satinského expedície nemali veľa členov, najviac sa ich nazbieralo päť, väčšinou boli dvaja či traja, okrem spisovateľov Vlada Bednára a Tomáša Janovica režisér Peter Oravec, botanik a dnešný rektor UK Karol Mičieta či rodinní príslušníci a ich kamaráti. Ale na neprítomných priateľov intenzívne mysleli, a tak z Krížnej na Donovaly odvtedy vedie chodník Janka Melkoviča, pod Suchou horou pribudla Havettova lúčka, v Javorníkoch zasa bizarne nazvaný chodník Milana Lasicu po operácii, a nízkotatranská kóta 1585 m sa už volá Földváriho kopec. „Je zarastený ako Kornel a pripomína jeho hubertus,“ konštatuje denník.
Spievajúce čučoriedky
V jeden augustový večer roku 1975, vyspávajúc v útulnej drevenici pred ranným výstupom na Kráľovu hoľu, vzniká zápis: „V diaľke ujúkajú miestne čučoriedkárky. Spievajú si aj neslušné piesne, lebo si myslia, že ich nikto nepočúva.“ Boli to vari predchodkyne jeho povestných čučoriedok, teda dievčat od pätnásť do dvadsaťpäť, ako si ich zaškatuľkoval a o ktorých potom toľko vravel v rozhlasovom seriáli i napísal celú knižku?
Každopádne tentoraz boli ďaleko, no na nedostatok kontaktov s ľuďmi si expedície rozhodne nemohli sťažovať. Neraz Satinského spoznali, a tak sa raz Chlestakov (vtedy bol práve Chlestakov, inokedy zasa Tiger, Walter, Ponorka či Klobása - a, samozrejme, aj ostatní mali ako správni trampi svoje prezývky) nevyhol ani narýchlo zorganizovanej besede v miestnej zasadačke.
Ale čarovné sú najmä opisy nespočetných stretnutí s miestnymi ľuďmi v chatách, ubytovniach či krčmách. Často bol práve Satinský stredobodom spoločnosti a jej hlavným zabávačom, no rovnako rád len pozorne načúval. Ako napríklad v malinkom hrochoťskom „pacifiku“, preplnenom drevorubačmi a ženami s hrabľami a kosami. „Domorodci živo debatovali. Jeden mi bez úvodu povedal a ani sa na mňa nepozrel: Keby včera svietilo, už by sme mali v kôpkach.“
Ďalšie knihy
Čučoriedkareň
Ikar, 2002
Kniha je výberom fejtónov z rovnomennej úspešnej rozhlasovej relácie. Svojím skvelým rozprávačstvom vystihuje mnoho podstatného o slabostiach i silných stránkach človeka bez ohľadu na vekovú kategóriu. Kto pozná herecké i spisovateľské umenie Júliusa Satinského, vie, že sa zabaví, zasmeje i poučí, aj keď má tínedžerské roky dávno za sebou. Vyšlo aj jej pokračovanie.
Polstoročie s Bratislavou
Marenčin PT, 2002
„Satinský má po celý život šťastie na zaujímavých ľudí - iných tuším v živote ani nestretol. Je to však optický klam: zaujímavými sa stávajú, až keď sa na nich zahľadí. Každý človek si podľa neho zaslúži záujem a na každom nachádza aspoň záblesk komiky. Seba nevynímajúc,“ povedal o knihe Kornel Földvári
Listy z Onoho sveta
Ikar, 2007
Výber dosiaľ knižne nepublikovaných fejtónov. Prvú kapitolu tvorí jedenásť Listov z Onoho sveta, v druhej kapitole sú fejtóny z českého denníka Telegraf, v ďalšej súbor fejtónov vychádzajúcich v denníku SME.
Rozprávky uja Klobásu
Ikar, 2008
Nové rozšírené vydanie ponúka najmenším čitateľom príbehy uja Klobásu a jeho starých aj nových kamarátov. Spoznajú nielen ježibabu, draka či upíra, ale aj odvážneho Nugata, lenivého Bambulu a starostlivých Čučoriedkov. V knižke nájdu aj obrázky zo skicára samotného uja Klobásu a jeho fotografie.
