Peter Remiš je nadštandardná postava alternatívnej folkovej scény, známa v pesničkárskom a novinárskom svete ako Punto. Je gitaristom, spevákom, skladateľom, blogerom, textárom, učiteľom angličtiny a lídrom pozoruhodnej folk-rockovej kapely nesúcej dva názvy: Slniečko alebo kedysi zakázaný Punto a rybacé hlavy.
Remišov bystrý pozorovací talent aj schopnosť rýchleho a netradične metaforicky spracovaného záznamu „skutočnej udalosti“ poetickým spôsobom, často v piešťanskom nárečí, sa v blízkej minulosti pretavili do štyroch ojedinelých skupinových CD platní (Burgynová kampan, Hudba pre ožralých slonov, Bašável, Odpočúúúvaj v pokoji), jednej detskej s Danielom Hevierom (Žuvačková mafia), zborníka textov piesní (Punto a rybacé hlavy) a zbierky básní (Lúzeri).
Jeho najnovším dielom je kniha Kanec Bruno a bezzubá prostitútka (vydavateľstvo Winter média Piešťany). Tretie tisícročie však Remiš opisuje čoraz častejšie novou poéziou v próze a v inom nárečí – súčasnom jazyku plnom čerstvých reálií a novotvarov prelievajúcich sa do hovorovej reči vďaka zvýšenému akustickému aj vizuálnemu príjmu mediálnych a globalizačných balastných vplyvov.
Obyčajná neprifarbovaná novinárska próza minipríbehov sa zvyčajne tvorí najťažšie. Najmä preto, lebo prúdi z okolitého sveta akoby nekontrolovateľne, bez príčiny, samozrejme. Je prítomná vlastne všade, len ju treba vedieť cítiť – možno siedmym zmyslom - spracovať a ponúknuť.
Dôležitý je jej zapisovateľ, ktorý symbolizuje vlastne akýsi prírodný úkaz, takmer sa vymykajúci z bežného chápania. Zvyčajne ide o typ renesančného človeka, ktorého optika a chápadlá vnímania zasahujú do rozličných štrbín normálnych príhod či okolností v najneočakávanejších časoch a na netradičných miestach. Píše si o tom krátke poznámky a správy do rôznych oblastí vedomia.
Za určitých okolností potom vzniká čosi ako blogy, odrobinky zážitkov z prežitého času a udalostí. Remišova blogovaná zbierka textov má často „nevážnu“ podobu, trpko i smutnoveselé riadky, strapaté a nezvetrané pointy, erotické, láskavé, úprimné a zvláštne pokorné, sem-tam trocha rozpačité.
Posúvajú sa však, pochechtávajúc, slobodnou myšlienkou, akoby voľným pádom na bungeejumpingovom lane, do nových rozmerov bez odstrihnutia od podstatných koreňov.
Ktovie, aké budú po blogoch nasledovať pesničky.
