Názory na novú stránku národnej galérie sú rôzne. Autor si za ňou stojí, urobí však úpravy.
Je 25-tisíc eur veľa za novú webovú stránku štátnej inštitúcie? Podľa niektorých áno, podľa iných nie.
Sukop: Ide o obsah webu
Začalo sa to účelovou dotáciou na vytvorenie novej webovej stránky, ktorú SNG poskytlo ministerstvo kultúry. Galéria oslovila dizajnéra, s ktorým už niekoľko rokov spolupracuje a ktorý je víťazom Národnej ceny za dizajn.
Následne s ním podpísala dve zmluvy: za koncepciu grafického vizuálu 7230 eur, za technické vyhotovenie webu 12030 eur. Zvyšok dotácie bol vyplatený za jazykové korektúry, prepisy materiálov a preklad do angličtiny.
Nový web funguje už niekoľko mesiacov, no zviditeľnil sa len v posledných dňoch. Spustila sa veľká debata o výške sumy aj o grafickom riešení.
Za výsledkom si autor webstránky Juraj Sukop stojí. „Pri navrhovaní riešenia som podriadil rozhodnutia presvedčeniu, že najdôležitejší je vlastný obsah webu,“ vraví. „Vizuál webu vznikal už v minulosti pri mojich návrhoch Ročenky a špeciálne Programovníkov. Prišlo mi dôležité, aby sa jednotlivé výstupy na seba podobali, aby bolo zrejmé, že ide o materiál galérie.“
Autorom vyššie spomínaný „vlastný obsah webu“ je nástroj, ktorý umožňuje ľahko spravovať stránku ľuďom z galérie (viď. rozhovor dole). Podľa Sukopa nejde o prevzatú hotovú šablónu, ale o nový systém, ktorý musel sám naprogramovať. Nejde o kód v rozsahu osemtisíc znakov, ako uviedli iné médiá: „To by bol skôr kompliment, ktorý si nemôžem prisvojiť, lebo som ich narátal minimálne 100-tisíc plus knižnice.“
Dizajnéri proti dizajnérom
Sumu vyše dvanásťtisíc eur za technické vyhotovenie autor vysvetľuje práve tým, že musel celý systém nanovo naprogramovať. V tom predchádzajúcom boli podľa neho diery a web bol hacknutý.
Galéria výšku sumy obhajuje účelovosťou dotácie, ktorá sa musela minúť do konca roka, aj tým, že v iných štátnych organizáciách boli weby drahšie a drahšie boli aj ponuky od niekoľkých agentúr.
Verejná súťaž na zákazku o nový web SNG sa nekonala. Podľa Gabriela Šipoša z Transparency International ide o takzvanú podprahovú zákazku, kde to objednávateľ urobiť môže, ale nemusí: „Vo väčšine prípadov to znamená povinnosť verejnej súťaže, ale pri určitých podmienkach ju môže zúžiť na užšiu súťaž, prípadne súťaž nerobiť vôbec. Napríklad z dôvodov typu autorské práva, časová tieseň, výskumné účely.“
Webdizajnér Tomáš Abaffy si myslí, že web nemá byť umelecké dielo, má mať hlavne informačnú hodnotu pre návštevníka. „Netvrdím, že tento je škaredý, ale je v ňom náročné zorientovať sa. Je to neuveriteľne odfláknutá práca,“ tvrdí.
Podobný názor má aj dizajnér, ktorý sa podieľal na webe pre veľkú štátnu organizáciu a nechcel byť menovaný. „Celá forma sa mi zdá neadekvátna. Toto by som nečakal od SNG. Pripomína to skôr wordovský dokument.“
Na druhej strane grafický dizajnér Emil Drličiak práve tento vizuál oceňuje. „SNG má veľmi veľa vzácnych diel vo svojich zbierkach a je dobre, že web nekonkuruje nejakou okázalou vonkajšou podobou. Vyhovuje mi jeho vecnosť, je to oveľa lepšie, ako keby tam bolo veľa zbytočného ’pekného’ dizajnu. Dôležité veci sú tam vyriešené a jednoduchosť mi sedí.“
Čo hovoria iné príklady
Napríklad web Slovenského národného divadla, ktorý vznikol v roku 2007, stál v prepočte na eurá porovnateľnú sumu ako dnešná webstránka SNG. Na druhej strane je tu však Slovenská filharmónia. „V roku 2005 sa menila naša stránka. Nie je na nej nič špeciálne, stálo nás to okolo dvetisíc eur,“ tvrdí hovorkyňa SF Martina Tolstova.
Príklady zo zahraničia ukazujú rôzne riešenia. Národná galéria v Londýne má výpravný web a podobne ako mnohé ďalšie inštitúcie využíva aj efektné panoramatické virtuálne prehliadky cez Google Art Project. A potom sú tu podobne minimalistické riešenia, ako si vybrala SNG – napríklad pražské Rudolfinum.
Vedenie galérie tvrdí, že s webom získalo aj „avantgardné minimalistické dielo“ do svojich zbierok a že výhrady voči funkčnosti zohľadní v marci bez ďalšieho zaťaženia rozpočtu. Ministerstvo kultúry sa rozhodlo oprávnenosť využitia dotácie SNG preveriť.
Kusá: Aspoňže sa galéria ocitla na stránkach bulváru
Riaditeľka Slovenskej národnej galérie ALEXANDRA KUSÁ tvrdí, že chcela stránku, ktorá bude minimalistická
a pracovníci galérie do nej budú môcť jednoducho pridávať dáta.
Vypísali ste verejnú súťaž na webovú stránku?
„Nie. Referencia pána Sukopa nám prišla dostatočná.“
Ste spokojná s výsledkom?
„Som nešťastná, že je to také nepochopené. S vizuálom som spokojná, nie som však spokojná s niektorými funkčnými vecami, na ktorých pracujeme pod dohľadom pána Sukopa a nášho nového a veľmi šikovného interného grafika. Novú verziu stránky chceme spustiť v marci.“
Aké bolo zadanie pre dizajnéra?
„Konkrétne odo mňa šlo, aby bola stránka minimalistická a aby nebola taká bulimická, ako sú dnešné weby – blikajúce, farebné, že človek nevie, kam skôr kliknúť. Čo do obsahu sme pripravili mnoho textov a obrázkov. Keď sa na stránke už niekto chce zavŕtať, tak tam nájde maximum informácií. Ďalšou podmienkou bolo, aby sa nám s tým ľahko pracovalo, ale to už teda nikto nevidí. Nechceme byť závislí od programátora, chceme si pridávanie obsahu vedieť obhospodáriť aj sami.“
Čo si myslíte o tom, keď niekto povie, že stránka vyzerá ako práca študenta základnej školy?
„Aj keď niekomu ukážem najvplyvnejšie dielo umenia dvadsiateho storočia, Duchampovu Fontánu, tak tiež mi každý povie, že to vyzerá ako obyčajný pisoár.“
Hľadali ste inšpiráciu v iných webových stránkach?
„Veľmi sa mi páčia stránky umeleckej organizácie Tranzit display, architektov Herzog & De Meuron alebo grafického dizajnéra Petra Bilaka. Minimalizmus je trend vo vyššom levele dizajnu. Mám pocit, že je našou úlohou prezentovať trendy, škoda, že sa to nestretlo s pochopením.“
Bola podľa vás suma vyplatená za stránku adekvátna?
„Nekupujem si stránky každý deň. Viem však, koľko stála stránka Slovenského národného divadla či Slovenského rozhlasu, viem, koľko stojí logo u dobrého grafika. Pýtala som sa v rôznych agentúrach, všade si za rovnakú prácu zapýtali viac. Dostali sme na výrobu novej stránky účelovo viazanú dotáciu v takej výške, v akej sme ju dostali, čo asi nebolo len tak.“
Čo vravíte na všetok ten mediálny humbug okolo stránky?
„Stránka má už niekoľko mesiacov a preto nechápem, prečo sa teraz zrazu začala riešiť. Aspoňže sa na stránkach bulváru konečne písalo o národnej galérii. Počúvame verejnosť a ak chcú naši návštevníci mať webovú stránku ’štandardnejšie’, tak im určite vyjdeme v ústrety.“
Michal Durdovanský
Stĺpček: Dva svety
Ako to už býva pri väčšine objednávok štátnych firiem, aj tu mohlo byť všeličo inak.
Na prvý pohľad Slovenská národná galéria plytvala verejnými peniazmi. Pri pozornom čítaní faktov to vyzerá inak – dotácia bola účelovo viazaná a existujú aj drahšie štátne weby.
Druhý pohľad hovorí: dobre, nejde o peniaze. Ale je to sfušovaná práca a takýto vizuál by zodpovedal skôr súkromnej galérii orientovanej výlučne na progresívne trendy.
Táto debata sa ťahá od roku 1917, keď Duchamp vystavil pisoár a vyhlásil ho za umelecké dielo. Pokračovala, keď Cage dodal, že hudbou môže byť akýkoľvek zvuk. Odvtedy sa rieši, čo ešte umením je a čo už nie.
U nás sa debatovať a chápať novátorské projekty ešte len učíme. Aj preto sú zväčša docenené v zahraničí alebo až keď sa skončia. Ale nikdy sa všetci do jedného nezhodneme, že niečo je dokonalé a treba stále pripomínať, že mnohým autorom ide aj o provokáciu.
Aj web SNG má nárok na experiment. Ale nie na samoúčelnosť. Určite by mal byť voči svojim návštevníkom „ústretovejší“ a mala byť vypísaná verejná súťaž. Úplne dokonalé by bolo, keby sa ukázalo, že celá kauza je len rafinovaná kampaň na spropagovanie galérie. No nevyzerá to tak.
Oliver Rehák
