Už sa nemusíme cítiť ako nedocenení

Dvojica výtvarníkov vytvorila Slovenský vesmírny program aj obdobu býčích zápasov.

Ak by ste do konca januára čisto náhodou kráčali popri berlínskej Galerie Kuchling, našli by ste v nej výstavu Visions & Traditions.

Jej názov výstižne hovorí o tom, čo robí dvojica Jarmila Mitríková a Dávid Demjanovič – spája tradičné techniky s prostredím súčasného umenia. Ku koncu roka ich postup zafungoval aj na porotu súťaže Maľba – ich pyrografia sa totiž stala maľbou roka.

Odkiaľ prišla pyrografia

„Keď staršia generácia vidí naše obrazy urobené pomocou spájkovačky, vraví, že to predsa tiež kedysi robili. Všetci však rozprávajú v minulom čase,“ hovorí Dávid Demjanovič.

V rámci dizertačnej práce chce preskúmať fenomén domáceho „kutilstva“ za posledných štyridsať rokov. „Zaujíma ma, prečo všetci skončili – kedysi nemali ani zďaleka také možnosti ako teraz, ale dnes si radšej v Baumaxe kúpia keramickú žabu, ako by mali niečo urobiť sami,“ hovorí.

S pyrografiou začal pred niekoľkými rokmi popri ostatných projektoch – vyrábal závesné štíty, ktoré dnes na väčšine podnikov zastupujú svetelné pútače. Jarmila Mitríková zasa robila keramiku a maľovala. Vlastnú tvorbu si zachovávajú aj teraz, ale od istej doby sú dvojicou, ktorá sa venuje pyrografii.

Pálenie strašiaka, 180x125cm, pyrografia na preglejke, kolorované lazúrami na drevo, 2011

Staré pohľadnice a povery

Najbližšie má pyrografia široké zázemie v Kanade, u nás a v Maďarsku šlo o ľudovú techniku – využívala sa najmä na zdobenie drevených dekoračných predmetov.

Dnes sa už vyrábajú aj špeciálne pyrografické perá, no Demjanovič s Mitríkovou robia najmä so starými spájkovačkami, teplovzdušnou pištoľou a lazúrami na drevo. Ich obrazy pripomínajú staré pohľadnice, zažltnuté, ručne kolorované architektonické nákresy či známky.

Možno aj preto, že ich fascinujú najmä povery, ktorým už dnes ľudia neveria. „Každá povera, hoci bola akokoľvek neuveriteľná, obsahovala konkrétny fakt, blízku osobu alebo miesto, ktoré človek dôverne pozná,“ vysvetľujú princípy, podľa ktorých skladajú obrazy.

Muzikant s píšťalkou, (séria Masky z procesií) 80x62,5 cm, pyrografia na preglejke, kolorované lazúrami na drevo, 2011

Fikciou proti komplexom

Ich pyrografie sú plné bizarných príbehov, ktoré sa odohrávajú uprostred zdanlivo fiktívnych krajín. Nikdy to však nie je celkom jednoznačné. „Postupujeme podľa scenára – vezmeme napríklad krajinu zo Zemplína, za ňu postavíme Kriváň a uprostred necháme pochodovať náboženskú procesiu s vesmírnou družicou,“ vysvetľujú.
Podobne vznikla aj séria Slovenský vesmírny program. „Vyplýva z nášho pocitu večnej nedocenenosti ako národa,“ hovorí Dávid s iróniou, „vychádzame zo skutočných udalostí, ktoré zaznamenávala tlač v krajinách, ktoré vesmírny program mali. Napríklad ZSSR – kde boli vítania kozmonautov či sledovanie ich výcviku súčasťou dennej propagandy. K španielskym býčím zápasom sme zasa vymysleli slovenský ekvivalent v podobe cepovania medveďov,“ hovorí.

Neušiel im vlak

V čase nášho rozhovoru, mali svoje diela na niekoľkých miestach súčasne a kalendár plný nadchádzajúcich výstav. S pyrografiami už boli v Mníchove, Drážďanoch aj Prahe, no v Bratislave ich vystavili až vlani.
„Na Slovensku sa zdá byť normálne, že sa mladí umelci musia presadiť ešte počas školy, lebo inak im ujde vlak. Nepovažujeme to za najlepší postup,“ hovoria vzájomne. „Najprv treba urobiť viac vecí, skúšať čosi nové a hlavne – mať odstup,“ dodávajú. V ich prípade to nie je iba prázdna fráza.

Jarmila Mitríková: White Blood, detail inštalácie, porcelán, 2009, 

Jarmila Mitríková: Dioráma, detail inštalácie, pálený šamot, akryl,drevo, 2011

Dávid Demjanovič: Audi Funeral Wreath, kombinovaná technika, cca140x50 cm, 2011