Komponované tanečné večery nie sú pre každého. Produkty typu dva a viac v jednom sú skôr pre supermarkety než pre divadlá. Pri prvej zmienke o 3Balete prevládala skôr skepsa, aj preto, že ide o stretnutie rôznorodých tvorcov.
Šárka Ondrišová, Stanka Vlčeková aj Mário Radačovský síce tvoria neoklasicky, ale každého z nich má divák viac-menej „zaškatuľkovaného“ úplne inde. Pri Ondrišovej je prvou asociáciou súbor ElleDanse, pri Radačovskom pre mnohých dodnes SND a pri Vlčekovej Debris Company.
Ich spoločný večer s názvom 3Balet začínal mimoriadne nevtieravo, poeticky a vtipne. Frost Šárky Ondrišovej mal byť o chlade v nás, vo vzťahoch. Choreografia však bola umocnená kostýmami, ktoré podčiarkli scénografickú čistotu a krásu. A Šárka Ondrišová opäť dokázala, že tanec môže byť veľmi vtipný.
Z romantickej bielej diváka prebrala červená a modrá dominanta vo Vlčekovej stvárnení hľadania strateného času. Aj keď jej Rose malo divadelný nápad, hojdajúce sa topánky a muž v cylindri občas pôsobili rušivo.
Záver patril Máriovi Radačovskému choreograficky aj na javisku. V diele Monos stavil na svoju silnú stránku, ktorou sú lyricky jemné, ale výpoveďou silné duetá. S Katarínou Košíkovou vytvoril opäť emočne nabitý tandem. Aj keď malo ísť skôr o vzťah medzi mužom a ženou, bolo cítiť, že sebareflexia ako téma v Radačovského podaní vypovedá aj o iných.
Najbližšie predstavenie 3Baletu môžete vidieť na Novej scéne zajtra.
