Nie je to práve najpríjemnejšie obdobie. Máte sotva trinásť, rodičia sú na vás odporní, v škole do vás tlačia kopec absolútnych nezmyslov, ten fešák z osmičky vás ignoruje a najlepšia priateľka sa s vami prestala rozprávať, pretože ste si pri hamburgeroch sadli k nesprávnemu stolu.
Okolie vás má chvíľami za úplného idiota a chvíľami za dospeláka, ktorý by sa už mohol správať zodpovedne – akurát že zmena medzi týmito postojmi je podľa vás dielom čírej náhody.
A čo je horšie, všetci tí prestarnutí mudrlanti úplne odtrhnutí od skutočného (čítaj, vášho) sveta sa vám do všetkého miešajú. Proste trápne.
Živý jazyk
Nejako takto by sa dalo zhrnúť „životné“ rozpoloženie Lucie, hrdinky komiksového románu pre tínedžerov a ich poľutovaniahodných rodičov.
V priebehu týždňa bude mať Lucia trinásť, čo znamená zamilovať sa, zorganizovať oslavu na chate, pár aktivity hier a zohnať nejaký ten alkohol na tajňáša.
V nejakom takomto okamihu by kniha Juraja Šebestu Venussha (Ťažký týždeň) z vydavateľstva Edition Ryba čitateľa, ktorý nie je a nikdy ani nebol trinásťročným dievčaťom, mohla prestať zaujímať. Lenže... Šebestov týždňový takmer-román je zábavný. A dokonca aj pre dospelých – i keď kniha je určená pre čitateľov od jedenásť rokov.
Dôvodom je jazyk: presnejšia práca s hovorovosťou, výrazmi a slangom. Svet násťročných sa vás už nemusí týkať, nemusíte mu rozumieť, no z knihy na vás autenticky dýchne.
Ak kritici roky nariekajú, že takmer všetky slovenské filmy a väčšina kníh nedokážu používať živý, „nízky“ jazyk, tu majú jednu, ktorú by mohli dávať ako kontrapríklad.
Budúci scenáristi by si Venusshu mali povinne prelistovať predtým, ako budú ich policajti nadávať rómskym deckám na strážnici ľubozvučnou slovenčinou.
Čudné strihy osoby rozprávača
Navyše, Venussha (Ťažký týždeň) je jednoducho pekná kniha. To znamená, že komiksové útržky, stripy aj celostranové prestrihy Kataríny Slaninkovej text funkčne dopĺňajú.
Čo však nefunguje vôbec, je čudný nápad autora meniť roviny rozprávača. Nechať postavu hovoriť o svojich zážitkoch chvíľu v prvej osobe a následne sa presunúť do polohy nezávislej tretej osoby, vyvoláva v čitateľovi zmätok a neuveriteľne to ruší.
Ale to je vlastne jediná vec (iste, podstatná), ktorá môže na tejto knihe prekážať.
Lebo aj keď nemáte dvanásť ani trinásť, Šebestova Venussha vás dokáže rozosmiať.
