FÓRUM
Potešila by ma tréma pri inscenovaní mojej hry

Keď René Magritte namaľoval tú legendárnu fajku, pohral sa s divákmi i celým výtvarným umením a obraz nazval Toto nie je fajka. Zuzana Cigánová to pri svojej najnovšej knihe vzala z opačného konca, hoci pri tom musela mať rovnakú radosť ako slávny maliar. Pôvodnú divadelnú hru nazvala Divadelná hra a na obálku knihy vo formáte A4 a v brožovanej väzbe pripísala odkaz čitateľom, že zhruba takýto scenár dostávajú herci do rúk.

„Myslím, že je dosť ľudí, ktorí v živote nevideli žiadny scenár, chcela som, aby poznali ten základný tvar, z ktorého vychádzame,“ hovorí členka Činohry SND, ktorá odštartovala svoju kariéru takými filmami, ako napríklad Romance pro křídlovku či Slávnosť v botanickej záhrade.

Je autorkou už niekoľkých kníh, z ktorých jedna - Šampanské, káva, pivo ju vyniesla dokonca medzi finalistov našej najprestížnejšej literárnej ceny Anasoft litera.

„Odrazu mi bolo čudné písať o všeličom, a o divadle, tej najúžasnejšej veci, nie. Hádam poznám aspoň zhruba pocity ľudí z javiska i zákulisia, dobré i zlé, ako sa pri skúške či predstavení tešia alebo trápia,“ hovorí. „Neviem, či si diváci a čitatelia uvedomujú, ako veľmi a celoživotne je spojený súkromný život divadelníkov s ich profesionálnym.“

Zdôrazňuje však, že to nie je žiadna autobiografia, naopak, tešilo ju vymýšľať si, nechať sa unášať písaním. „Je tam možno desať viet, čo som v živote v divadle začula.“ V hre je dvanásť postáv a autorka ich písala tak, aby všetky úlohy boli rovnocenné, režisér i technik či garderobierka, mladí i starí herci. Krásnu i zradnú relatívnosť (aj) divadelného života vyjadrujú aj autorkine otázniky pri úvodných charakteristikách niektorých postáv.  

„Oproti divadlu má písanie jednu výhodu, keď predstavujete novú knihu, je už definitívne hotová, už vás nič nemučí. No keď máte premiéru v divadle, vždy je prítomná tréma, ako to všetko dopadne.“

Zuzana Cigánová hovorí, že písať ju baví rovnako ako hrať, a čitateľ jej hry to cíti od prvých riadkov. Prvotný pocit, že pôjde „len“ o recesiu, sa rýchlo mení vo vzácny umelecký zážitok i zrazu celkom samozrejmú potrebu vidieť túto hru aj na javisku.