Geometrická abstrakcia ctí kontinuitu i princíp protikladu

V bratislavskej Galérii Z do 25. marca vystavujú slovenskí konkretisti.

Geometrická abstrakcia vo všetkých podobách, s ohromným autorským zázemím  je neustále sa rozvíjajúca  forma  výtvarného prejavu. Dnes má iné stimuly, asi nie také vyživujúce, akým bol tlak na zmenu chápania úlohy umenia v spoločnosti začiatkom 20. storočia,  alebo  manifestačná potreba etablovať sa v 60. rokoch v Československu, ale sú rovnako podnetné.

Jedným z nich je vzrastajúci záujem galérií a  verejnosti  na celom svete – aj o účasť našich výtvarníkov. Eduard Ovčáček vystavuje v  Múzeu Kampa v Prahe a spolu s Milošom Urbáskom  v Galérii Závodný v Mikulove. Milan Dobeš  súčasne na mnohých miestach v Česku, Berlíne a  aj v skutočne elitnej spoločnosti svetových špičiek geometrie  v Taliansku, Viktor Hulik s Open Structures Art Society vo Vasarelyho múzeu v Budapešti.

Už sa stalo  pravidlom, že  Galéria Z, ktorá sa geometrickej abstrakcii  venuje programovo, ako prvá a často, žiaľ, aj jediná,  pripomína kolegov, ktorí už nie sú  medzi  nami. Súčasná výstava  Konkretisti.sk (hommage á Eduard Antal) je vyjadrením úcty  kolegov nedávno zosnulému vynikajúcemu maliarovi,  kmeňovému členovi  Klubu konkretistov od roku 1969.

Jeho umelecká prítomnosť na slovenskej výtvarnej scéne zostane vizuálne a symbolicky  spätá s  bielym  štvorcom, s geometrickými štruktúrami v nízkom reliéfe, architektonickom radení, zmyslom pre priestor, svetlo a tieň. So systematicky rozpracovaným a charakteristicky vyprofilovaným  programom.

Konkretisti.sk je voľnejšie koncipovaná zostava autorov z členov Klubov konkretistov I. a II.- Antala, Belohradského, Klimovej,  Maňku, Balážovej,  Drugdu,  Hulíka, Palu, Šveca, Urbáska a programovo spriaznených autorov Klima, Dobeša, Fintoru, Szentpéteryho, Balázsa a po prvýkrát aj  s Ruskom z Ružomberka.

Autori geometrickej abstrakcie  na rozdiel alebo prinajmenšom oveľa viac  ako v iných výtvarných smerovaniach  stavajú na nadväzovaní a rozvíjaní  predchádzajúcich konceptov. Tvorbu chápu ako riešenie problému, riešenie ako problém tvorby. Kde jeden končí, druhý  nadväzuje a rozvíja.  Tak sa i pri  špecificky  úzkom výrazovom slovníku tvoria  objavne formulované individuálne programy a koncepcie, posúvajúce hranice geometrie.

Na druhej strane žiadna iná výtvarná disciplína tak programovo nevyužíva princíp protikladu, vzájomných vplyvov a napätia až konfrontácie, čiary a plochy, plochy a priestoru, priestoru a ilúzie, ilúzie a pohybu, pohybu a pokoja, čiernej a bielej, a vôbec farieb navzájom.

Nie som si istá, aká je slovenská verejnosť vnímavá ku geometrickej abstrakcii a ako je pripravená. Nakoniec, koľko mala príležitostí? Veľký záujem galérií je aktuálny  všade, len nie na Slovensku.  Zásadnú a mapujúcu výstavu Hranice geometrie, ktorej predchádzala dlhodobá príprava  a výskum a ku ktorej bola vydaná obsiahla publikácia, pripravil tím nadšencov  - Igor Krejčí s Ľubou Belohradskou a Evou Trojanovou. Pritom povinnosť a podmienky  mapovať výrazné prúdy vo výtvarnom umení majú štátne galérie -  financované zo štátneho rozpočtu.