Žilina chystá svoju kunsthalle

Jedna z najvzácnejších stavieb 20. storočia sa stane galériou súčasného umenia.

„Príbeh vznikajúcej kunsthalle v Žiline poviem jednoducho, lebo jeho priebeh bol naozaj jednoduchý,“ vraví šéf občianskeho združenia Truc sphérique Marek Adamov.

Znie to skutočne nezvyčajne, stačí si spomenúť na ťahanice okolo kunsthalle v Bratislave.

 Adamov, aktivista a kurátor Fedor Blaščák a architekt Martin Jančok predstavili projekt rekonštrukcie synagógy v Žiline, ktorá by sa mala stať galériou typu kunsthalle.

Prízvukujú, že nie sú náhradou neexistujúcej bratislavskej či inej kunsthalle: „Čím viac ich predsa vznikne, tým lepšie,“ tvrdí Blaščák. A že to bude práve v Žiline? „Nikde nie je napísané, že kunsthalle má byť národná inštitúcia sídliaca výlučne v hlavnom meste,“ dodal.

Pôvodný a súčasný vonkajší vzhľad neologickej synagógy v Žiline.

Výnimočná stavba

Adamov pozná synagógu od detstva. „Bola legendárna,“ hovorí.

„Keď pred viac ako rokom ostala prázdna, čakali sme, čo sa s ňou stane. Židovská náboženská obec zverejnila oficiálnu výzvu – hľadala niekoho, kto by sa o budovu postaral. Prihlásiť sa do súťaže sme považovali priam za našu povinnosť.“

Budova žilinskej synagógy je jednou z najvzácnejších stavieb u nás. Navrhoval ju svetoznámy nemecký architekt Peter Behrens.

V jeho ateliéri sa učili také osobnosti ako Le Corbusier či Walter Gropius. Do Žiliny sa Behrens dostal pravdepodobne prostredníctvom študenta pochádzajúceho zo Žiliny.

Synagógu dokončili v čase veľkej hospodárskej krízy a stála približne dva milióny československých korún.

Náboženským obradom slúžila necelé desaťročie, potom prepadla štátu a odvtedy už v nej bola vysoká škola, koncertná a divadelná sála a naposledy kino. 

Práve vtedy ju zvnútra obalili vrstvami betónových zásahov, ktoré chcú iniciátori nového projektu odstrániť.

Pôvodný stav interiéru. 

Aktuálny stav interiéru, v ktorom do roku 2010 sídlilo kino. 

Snaha jednej generácie

Združenie si dalo vypracovať architektonicko-historický prieskum a Martin Jančok, ktorý vytváral napríklad interiér bratislavského kníhkupectva Alexis, oceneného CE.ZA.AR-om, navrhol jej budúcu podobu.

Obnovená bude najmä zastavaná kupola, ktorá synagógu vo vnútri zvýši na 17 metrov. Rekonštrukcia ráta aj s vybudovaním kaviarne, predajne s knihami a malou sálou určenou na premietanie filmov a workshopy.

Dominantná bude galéria súčasného umenia s výskumnými a edičnými aktivitami, na ktorú bude dohliadať Programová rada a Rada patrónov.

V oboch by mali byť zastúpení aj odborníci a kurátori z celej strednej Európy.

Blaščák vidí budúcnosť výstavného programu najmä v dominantných 60. a 70. rokoch 20. storočia, no ráta napríklad aj s monografickou výstavou Romana Ondáka. Nová synagóga by mala fungovať v medzinárodnej sieti galérií typu kunsthalle.

Celý projekt vnímajú autori najmä ako silnú generačnú výpoveď: „Nechceme diktovať štátu, čo má pre nás urobiť. My sami vieme najlepšie, čo chceme. Vychádza to zrejme z nášho generačného presvedčenia, že my sme tí, ktorí majú založiť inštitúcie, ktoré budú dobrým príkladom v budúcnosti,“ tvrdí Blaščák.

Keby to nevyšlo, nebude to podľa neho iba osobným zlyhaním, ale „aj veľmi zlým signálom a zlou správou o stave našej spoločnosti".

O dva roky

Financie zháňa združenie z verejných aj súkromných zdrojov. Veľkú časť nákladov na rekonštrukciu, ktorých odhad je jeden milión eur, by mali pokryť Nórske fondy. Vlani získali aj grant z ministerstva kultúry.

„Vyrovnať súkromné a verejné financovanie považujeme za náš verejný záväzok,“ hovorí Adamov, ktorý zároveň šéfuje úspešnému multikultúrnemu centru Stanica Žilina-Záriečie. 

Rekonštrukcia synagógy by mala byť hotová o dva roky.

Pohľad do modelu zrekonštruovanej synagógy, ktorý ráta s postrannými zvažujúcimi sa balkónmi a vysokým stredovým priestorom. 

Model novej synagógy.

V strede by rekonštrukciou kupoly vznikol 17 metrov vysoký priestor.

Fakty

Na Slovensku je okolo sto synagóg, niektoré slúžia na kultúrne účely.

Šamorín. V polovici 90. rokov sa synagógy ujali manželia Csaba a Suzanne Kissovci a po rekonštrukcii sa objekt stal miestom ich súkromnej At Home Gallery. Ťažiskom činnosti sú výstavy (k nim po vybudovaní Domu umenia v priľahlej záhrade pribudli aj rezidenčné pobyty a workshopy), časté sú aj koncerty a literárne podujatia. Snímka zachytáva výstavu Ľuba Stacha Návrat stratených.

Trnava. Objekt na Halenárskej ulici slúži na prezentáciu výtvarného umenia od roku 1994 v rámci Galérie Jána Koniarka ako Synagóga – Centrum súčasného umenia. Konajú sa tu výstavné projekty, ktoré často reflektujú historickú pamäť objektu a jeho genius loci.

Nitra. Synagóga slúži od roku 2003 ako koncertná a výstavná sieň mesta Nitry, ale konajú sa tu aj divadelné predstavenia, prednášky a spoločenské podujatia.

Liptovský Mikuláš. Synagóga je miestom tradičného hudobného projektu Mosty – Gesharim, jeho hlavnou ideou je od roku 1991 spájanie ľudí rôzneho vierovyznania.

(ba)