Ak by ste mali pustené Rádio Slovensko od rána do večera, počuli by ste 100 piesní, z toho 30 slovenských. To je 30 percent, ktoré chce aj SNS. No z nich vyše polovicu spievajú šiesti interpreti, ktorých hrajú stále dokola.
Dara Rolins s Tomim Popovičom, I.M.T. Smile, Desmod, Kristína a Mad Skill s Rytmusom. Len títo sú vyvolení. Nik iný zo slovenskej hudobnej scény sa nedostal do prvej stovky interpretov, ktorých hrali naše rádiá. Vyplýva to z čísel Medzinárodnej federácie hudobného priemyslu IFPI za rok 2011.
Naši umelci živoria na úkor angloamerickej produkcie, hovorí SNS a chce, aby médiá vysielali minimálne 30 percent domácej tvorby. Aj hudby. Strana to vytiahla pred voľbami, hoci z posledných necelých šiestich rokov až štyri strávila vo vláde. Faktom však je, že domáca hudba je v éteri príveskom. Zmeníme rebríčky zákonom?
Národniari argumentujú podobnou legislatívou v Poľsku, Francúzsku či Írsku. Rafael Rafaj síce priznáva, že ich zákony nevidel, „má však informácie z dôveryhodného zdroja“. Šéf Slovenského ochranného zväzu autorského Vladimír Repčík to odmieta. „Máme oficiálne zdroje z Európskej komisie. Ani v jednom štáte EÚ to tak nefunguje, protekčné a diskriminačné pravidlá by porušovali zásady korektnej hospodárskej súťaže.“ Súkromné rádiá sú totiž podnikateľské subjekty.
Budú chcieť kompenzácie?
Jozef Šebo manažuje Janu Kirschner a Petra Cmorika. Tvrdí, že o probléme sa v branži debatuje roky. „Na zákon sme netlačili, aby nás neoznačili za nacionalistov. Považujem ho za poslednú možnosť, ktorá napraví súčasný stav. Veď rádiá už nehrajú ani Müllera, ktorý má čosi za sebou. Pred rokmi bolo v éteri aj 25 pesničiek, dnes možno šesť. Keby hrávali povedzme Johna Mayera, budem držať hubu a poviem, že sme pri ňom slabí. Lenže oni púšťajú jednu hlúposť za druhou,“ argumentuje Šebo.
Hudobná dramaturgička Fun rádia Alica Földváryová oponuje, že teraz je príval zahraničnej tvorby pre poslucháčov výrazne atraktívnejší. „Prečo im teda nasilu ponúkať niečo, čo ich možno donúti preladiť?“ Podotýka však, že toto obdobie môže aj pominúť. Hudobný dramaturg rádia VIVA Peter Hurajt odhaduje podiel domácej produkcie u nich na asi dve skladby za hodinu.
Repčík je ešte ostrejší. Pripomína, že rádiá by mohli dokonca žiadať od štátu kompenzácie za straty, ktoré im vzniknú hraním slovenských pesničiek. Stačí dokázať, že im klesla počúvanosť a príjmy z reklamy. „Slovensko by sa z toho na medzinárodných arbitrážach zbláznilo.“
Najmä stariny
Pri rádiách stačí stráviť niekoľko hodín a máte overené, že v éteri stále znejú staré komerčné hity od Modusu, Elánu, Teamu, Tublatanky, Mariky Gombitovej, Petra Nagya a Roba Grigorova z 80., prípadne 90. rokov. Z neskoršieho obdobia občas počuť piesne Hexu, Gladiatoru či Pehy, z posledných rokov I.M.T. Smile, Katky Knechtovej, No Name a Desmodu. Naraziť na novinky je takmer nemožné, občas sa zjaví výnimka typu Tina. Kto chce Paru, Tomáša Slobodu, Longital či nebodaj Last Days of Jesus a ďalších, neuspeje.
Kuly z Desmodu tvrdí, že noví interpreti chýbajú aj jemu. „Viem, že patríme k hranejším, ale treba pomôcť aj ostatným, chce to väčšiu pestrosť.“ Príkaz hrať domácu tvorbu víta, problém však vidí aj v hudobných dramaturgoch.
Odmieta pritom výčitku, že práve on patrí k pár vyvoleným, ktorých hrajú stále a všade. „Ani zďaleka to nie je tak, ako si ľudia myslia. Absolútne nás odmieta Expres, občas nás zahrá Fun rádio, aj to len staré veci, rovnako rádio Hey. S novinkami tuším nemá problém len Rádio Slovensko.“ Priznáva však, že pre hranosť ležia v žalúdku viacerým kolegom. „Niektorí si nedávajú servítku pred ústa, ale to čaká každého, kto uspeje.“
Graf - pre zväčšenie kliknite na obrázok
O hudbe bez hudby
Jozef Šebo, ktorý je v branži už desiatky rokov, však dodáva, že rádiá odmietajú aj „mnohé dokonalé veci. Napríklad Peter Bič Project má nádhernú skladbu Hey Now. Až na jednu výnimku ju však všetci odmietli. Každý, kto to počul, pritom híkal od údivu, v Prahe mi ani nechceli veriť, že sú to Slováci.“
Nerozumie, prečo nehrávajú ani Tomáša Palondera a jeho Bruno Benetton Free Band. „Je to európska úroveň. Umelcov teda máme, ale aj keby mi tu dal pesničku rovno Phil Collins, vyhodia ma s ňou,“ hnevá sa manažér.
Mnohí muzikanti opisujú aj inú špeciálnu prax v rádiách. „Fun rádio nás opakovane pozvalo na rozhovor, nezahralo však žiadnu našu skladbu. Debatujeme tam o našej hudbe, a oni ju nepustia? Veď to je choré,“ poznamenáva Mišo Veselský zo skupiny Vetroplach.
Lasky z kapely Para vie, že domáca tvorba v rádiách nie je v móde, ale „ťažko im to zazlievať, je to ich biznis. Žijeme v trhovej ekonomike.“
Dano Derenčényi, hudobný redaktor televízie Music Box hovorí, že u nich rotuje spolu okolo 3,5 tisíca hudobných klipov. „Podiel tých domácich je určite vyšší ako 10 percent. Slovenská produkcia by sa určite mala podporovať, zákon však nie je dobrá cesta, skôr by väčšími patriotmi mali byť samotní hudobní redaktori.“ Na otázku, čo sa musí stať, aby nasadili nový klip slovenskej kapely odpovedá, že tak urobia v prípade, že spĺňa zákonné aj technické požiadavky. „Sme však len jukebox. O tom, či ho budeme púšťať aj neskôr, teda rozhodujú samotní diváci svojím hlasovaním.“
Rádiá: Hráme, čo chcú ľudia
Rasťo Bečaver z rádia Expres tvrdí, že pomer slovenskej hudby v ich vysielaní zodpovedá jej popularite u poslucháčov. „Považujem to za správny stav. Zákon nás môže prinútiť, aby sme jej hrali viac, ale neprinúti poslucháčov, aby ju počúvali.“
Podľa neho sa správajú trhovo a hrajú, čo si ľudia žiadajú. „Výsledkom sú čísla počúvanosti. Umelé pravidlá sú deformáciou konkurenčného prostredia.“ Percento domácej produkcie u nich označuje za pohyblivé, neklesá vraj pod desať.
Výhrady k snahe SNS má aj Peter Lehotský, ktorý manažoval viacerých interpretov. „Podobné sme tu mali pred rokom 1989 – povinné percento tvorby domácej, sovietskej aj zo spriatelených socialistických krajín vrátane Vietnamu a KĽDR.“ Obáva sa, že rádiá v snahe dodržať zákon začnú hrať aj to, čo nebude nik počúvať. „Nie všetko slovenské je počúvateľné. Alebo s tým vybabrú tak, že budú hrávať čokoľvek slovenské od polnoci do piatej rána. To je 300 minút denne, skoro 21 percent. Zvyšok pustia cez deň ako dnes. Dá to nejaký veľkolepý priestor začínajúcim interpretom? Ako autor nechcem byť chránená zver, ktorej pieseň vysielajú z donútenia.“
Vydavateľstvá rezignovali
Vplyv na hranosť slovenských pesničiek nemajú podľa šéfa Forza Music Júliusa Kinčeka ani vydavateľstvá. „Ani dohodou, ani kúpením si vysielacieho času. Že sa to dá, sú povery. Ak by sa o niečo také pokúsili, najmä veľké rádiá ich vysmejú.“
Nevylučuje individuálne vplyvy, ako systém to však vraj nikdy nefungovalo. „Našim vydavateľstvám je to dnes už jedno, na vydávanie domácich nahrávok rezignovali. Ich počet v priebehu pár rokov klesol na desatinu. Otázne je, či tento stav bude dlhodobo vyhovovať všetkým v branži. Napríklad aj rádiám,“ dodáva Kinček.
Nemyslí si však, že depresiu slovenskej hudby vyriešia povinné percentá. „Ale ani skutočnosť, že päť rozhlasových staníc hrá naraz v jednej chvíli tú istú pieseň Robbieho Williamsa, čo je moja nedávna skúsenosť.“
Najviac domácej produkcie zaznieva z verejnoprávneho rozhlasu (až na rádio Hey, ktoré hrá len naše a české veci). Podľa hovorcu RTVS Richarda Šümeghyho sú podiely nasledovné – Rádio Slovensko asi 40, Regina 50, Devín 43 a Rádio_FM 24 percent. Obhajuje aj STV a spomína Legendy popu, hudobnú reláciu Kapura, folklórne festivaly, zostrihy z koncertov či Bratislavských hudobných slávností.
Šebo a iní Rádiu Slovensko vyčítajú, že púšťa stále tých istých slovenských interpretov. „Dokonca sa čoraz viac zamoruje Shakirami a podobnými nezmyslami.“ Šümeghy však tvrdí, že je pre väčšinového poslucháča, preto ponúka najmä známe skladby. Že to robia dobre, vraj dokazujú prieskumy počúvanosti. Mladým umelcom a poslucháčom, ktorí hľadajú hudbu mimo hlavného prúdu, odporúča Rádio_FM. „To sa na veľkej ploche venuje mladým a novým umelcom, ktorí by inak nemali možnosť sa prezentovať.“
Ó maňo aj Lavagance majú u SNS smolu
Čo je slovenská produkcia? Podľa riaditeľa SOZA Vladimíra Repčíka chýba jasná definícia tohto pojmu. „Bežne dnes v piesni nájdete slovenského speváka, českého autora, zahraničných muzikantov aj vydavateľa, pričom skladba bola nahratá v Londýne,” hovorí.
Je domácou produkciou aj hudba s textom národnostných menšín? Rafael Rafaj z SNS má odpoveď. „Domácou tvorbou bude len to, čo sa spieva v slovenčine, možno v češtine. Nejde o autora či speváka, ale o dielo šírené v zrozumiteľnom jazyku.“ Akceptuje aj nárečie, východniarsky Drišľak je teda za vodou. Hit Ó Maňo od Jána Kurica s Věrou Bílou už teda slovenskou produkciou nebude, anglicky spievajúci Lavagance tiež, rovnako viaceré staré veci Deža Ursinyho či iných. Ak však čistokrvní Kubánci v Havane naspievajú pesničku v slovenčine, bude to naša domáca tvorba.
ks
Rozhodujú prieskumy a testy
Poslucháči tancujú, ako rádiá pískajú, tvrdí odborníčka.
Dlhé roky po revolúcii vznikali playlisty rádií viac či menej intuitívne, ocitli sa v nich aj mladí interpreti. Postupne sa vytratili. „Keď sme vyhrali Coca-Cola Pop Star, hrávali nás viacerí, medzi nimi aj Fun rádio. V tom čase malo dokonca odvahu nasadiť napríklad skladbu Láska moja de si od Chiki liki tu-a. Potom prišli formátované médiá typu Expres, ktoré spustili call-outy a množstvo kapiel v rádiách skončilo,“ hovorí klávesák skupiny Vetroplach Mišo Veselský.
Podstatou formátovania je vypracovanie mapy publika (mapping study), teda podrobného výskumu trhu. „Populáciu zachytáva podľa jej hudobných preferencií,“ vysvetľuje Renáta Cenková Koziaková, vedúca oddelenia masmediálnych štúdií na Filozofickej fakulte UPJŠ v Košiciach, ktorá prešla pozíciami vo viacerých komerčných rádiách.
V praxi to znamená, že rádio Expres je určené pre iný typ poslucháčov ako Jemné melódie. „O tom, čo zaznie z éteru, rozhodujú aj takzvané call-outy, čo sú telefonické prieskumy, pri ktorých sa ľuďom púšťajú niekoľkosekundové ukážky rôznych piesní. Odborníci z USA opisujú aj takzvané AMT testy (Auditorium Music Test), pri ktorých vzorka cieľovej skupiny sedí v miestnosti a rozhoduje o budúcich hitoch,“ tvrdí Koziaková.
„Poslucháči síce majú možnosť výberu, ale iba zo súboru piesní, ktoré im ponúkne rádio,“ uviedla Koziaková v roku 2008 na konferencii Médiá a text II. „Tvorba playlistov ostáva výlučne v réžii hudobných dramaturgov. Možnosť nechať si zahrať podľa vlastného výberu je minulosťou, poslucháči tancujú presne tak, ako rádiá pískajú.“
Veselský dodáva príhodu o tom, ako call-outami neprešla ani úvodná pieseň Mekyho Žbirku zo seriálu Ordinácia v ružovej záhrade Tvoj svet je môj, ktorá sa stala hitom.
Karol Sudor
Naši muzikanti sa nezhodnú
Páčilo by sa vám, keby zákon médiám prikazoval hrať aspoň 30 percent domácej tvorby?
Andrej Šeban
Zákon nie je cesta, aj tak sa bude porušovať. V Taliansku je najpočúvanejším rádiom Italiana, hrá 100 percent domácej hudby. Nik to neprikazuje, ľudia ju jednoducho majú radi. Naše komerčné rádiá sú všetko možné, len nie kultúrne ustanovizne. Hudba je len výplňou medzi reklamami. Ak sa teda niekto sťažuje, že ho nehrajú v komerčných rádiách, je to komické, lebo tie nie sú a nebudú o hudbe. Je to o ľuďoch, ich spôsobe myslenia a nazerania na svet.
Katka Koščová
Stanoviť to zákonom je diktátorské. Cestou je hrať čo najviac koncertov, ľudia si vás nájdu. Bolo by síce skvelé, keby znel v rádiách pestrejší výber našich interpretov, a nie stále tí istí štyria, zákonom to však nejde. Čo ak budú hrať častejšie len tých štyroch? Demokracia je aj o tom, že niekto nechce počúvať slovenskú muziku. Názory sa príkazom zmeniť nedajú, dokonca mi to príde nebezpečné. A to hovorím ako človek, ktorého rádiá nehrávajú.
Vašo Patejdl
Živím sa hudbou, rádiá sú jednou z mála možností, ako predstaviť naše výrobky. Ak nás nehrajú, nemáme z nich ani cent. Hrajú síce moje staré hity, nových sa však boja ako čert kríža. Ak to inak nejde, nech sa domáca tvorba prikáže zákonom. Keď idem do Chorvátska alebo Maďarska, počujem tam najmä ich pesničky. V tomto smere sme zakríknutým národom.
Peter Breiner
Zákon je zbytočný a väčšinou neúčinný krok. Ľudia sa vykašľú na počúvanie niečoho, čo nechcú, ak budú mať inú voľbu. Automaticky sa tým znižuje aj úroveň, pretože veci sa vysielajú nie pre kvalitu či obľúbenosť, ale aby sa naplnili percentá. Je to podobné, ako keď v komunizme platila klauzula o angažovanej tvorbe.
Peter Lipa
Domáca hudba nemá podporu, muzikanti strácajú motiváciu. Ak to nejde inak, nech sa to rieši legislatívne. Stalo sa mi, že ma pozvali na hodinový rozhovor do rádia, ale nemohli pustiť jedinú moju pesničku. Vraj sa nehodí do formátu. Ak niekto povie, že sa mu moja hudba nepáči, pochopím to. Viem však, ako tu vznikajú hity – čo sa vysiela, to je hit bez ohľadu na to, či je to kvalitné, alebo nie.
Ďuďo (Hex)
Komerčné rádiá likvidujú slovenskú popmusic. Taký zákon by síce nemal s hudbou a kultúrou nič spoločné, ale raz začas tu, ak to inak nejde, asi niečo regulovať treba. Stalo sa nám trebárs, že sme do rádia ponúkli pesničku a dramaturg povedal, že v žiadnom prípade. Potom prišiel ich zahraničný poradca a ten tvrdil, že ju pokojne môžu hrať. Nakoniec bola najhranejšou pesničkou.
Pino (Puding pani Elvisovej)
Zmenu pomerov zákonom považujem za nezmyselnú. Ak sa chce niekto silou-mocou dostať do éteru, môže tomu prispôsobiť tvorbu. My ideme svojou cestou, máme nejaký príjem z predaja tričiek, CD či zo vstupného na koncertoch. Treba veľa vystupovať a nebáť sa ísť aj tam, kde ste nikdy neboli. Prvýkrát možno zadarmo, druhýkrát za náklady na cestu, potom sa ukáže, či je o vás vôbec záujem.
ks
