Vlani sa Mária Čorejová s úspechom vrátila ku kresbe. Stále v nej pokračuje a na výstavu Eo instanto (v tomto momente) si prizvala aj dizajnérku.
Tam, kde sa končia naše argumenty, sa začína jej sloboda. Jej láska nie je našou láskou. Naše pravdy sú ako jej nálady. Jej úvahy o zmysle života majú podobu futbalovej lopty či teplovzdušného balóna. Budúcnosť, prítomnosť aj minulosť sa v kresbách Márie Čorejovej odohrávajú v tomto momente – Eo instanto – v bratislavskej Galérii 19.
Okamih pravdy II. a Eo instanto (v tomto momente).
Čo príde po konci sveta
Úvodné vety by mohli byť samostatnou časťou výstavy, ony sú však dôležitou súčasťou novej série kresieb. Tie nadväzujú na minuloročný – mimoriadne úspešný projekt Mind Games, ktorý priniesol autorke finále prestížnej ceny Strabag Artaward International. Výstava putovala aj po slovenských mestách.
Teraz to však nie sú „iba“ kresby a ich názvy. Eo instanto je totiž prvou časťou rozsiahleho projektu Múzeum budúcnosti skupiny 13 kubikov. Členovia skupiny (Mária Rišková, Marián Lukačka), ktorá sa výrazne podieľala aj na politicko-kultúrnych udalostiach ostatných mesiacov, lákajú na to, že budúcnosť sa už konečne začala. „Práve aktuálne udalosti nás nakopli najviac. Uvedomili sme si, že sme stále čakali na niečo, čo v skutočnosti nikdy neprišlo. Preto sme sa rozhodli, že to niečo si radšej sami vytvoríme,“ hovorí Čorejová. K svojim kresbám prizvala dizajnérku Sylviu Jokelovú, ktorej pričinením sa z niektorých stali 3D objekty.
Múzeum budúcnosti, ktoré by malo mať veľkú výstavu na jar budúceho roka v Stredoslovenskej galérii, plánuje prizvať na spoluprácu aj hudobníkov, ďalších dizajnérov, architektov a teoretikov. Rôzne médiá a koncepty by sa tak mali navzájom prelínať a demonštrovať utópie ľudstva, a aj jeho neustálu snahu o rozširovanie, zlepšovanie či uľahčovanie si života. V konečnom dôsledku by však mohli vyzerať aj ako tiež už niekoľkokrát neuskutočnená budúcnosť výstavného priestoru súčasného umenia.
V popredí - Monotónny monológ
Absurdné divadlo
Veľmi dlho ju vraj fascinoval obraz Odilona Redona – veľké oko vznášajúce sa ako balón k oblohe. Tak vysvetľuje Mária Čorejová, prečo sa na jej kresbách vyskytuje práve balón či vzducholoď.
„Nikdy však neviem jednoznačne povedať, čo konkrétne predmety na mojich kresbách znamenajú, a ani veľmi nechcem – jednak preto, že ich význam sa mení, a aj preto, lebo keď začnem vysvetľovať nejaký prvok, stratí sa kúzlo záhady či príbehu, ktorý tam je,“ hovorí.
Stále tak platí, čo napísal Juraj Čarný o predošlých kresbách – môžeme ich analyzovať, byť nimi fascinovaní, ale zrejme nikdy ich nemôžeme celkom pochopiť. Marian Meško o aktuálnej sérii hovorí ako o absurdnom divadle plnom trýznivej hravosti i tajuplnej irónie.
Neuveriteľná ľahkosť bytia.
Regulovaná katarzia
Áno, to všetko tam je. Bizarné situácie a kontexty, napätá atmosféra, detaily, ktoré rozhodujú. „Sú to ilustrácie osobných zážitkov a pocitov,“ vraví Čorejová. „Raz som povedala, že je to denníkový záznam toho, čo prežívam. Niekto má ten dar, že jeho osobné zážitky sa prelínajú s čímsi všeobecným, verejným, čo má šancu dotknúť sa viacerých. Ja to musím do istej miery kontrolovať – som rada, keď púšťam zo seba pocity a názory von, ale nechcem, aby to bol iba môj osobný výlev – veď prečo by mal niekoho zaujímať. Prežívam teda katarziu, ale takú – regulovanú.“
Divák však zažíva celkom neregulovaný a neregulovateľný zážitok. Väčšie formáty stratili pre 3D rámy na jednoduchosti a poetike, získali však na údernosti a naliehavosti. Treba do nich celkom vojsť a chvíľu tam ostať – na konci príbehov, kde ide už „iba“ o podstatu, o rozhodnutie či áno, alebo nie, či čierna, alebo biela.
Ak nevojdeme a budeme ďalej iba čakať, tak potom už celkom platí názov jednej z kresieb: Stali sme sa pohodlne nepokojnými.
Dizajnérka Sylvia Jokelová vstúpila do kresby rámami, vďaka ktorým kresby vystúpili do priestoru.
Z veží kostola je strelka určujúca sever (?) - Kde končia vaše argumenty, začína moja sloboda. Na stenách sú kresby Iné kontexty, iné postoje (vľavo) a Znova a znova si určujem dátum svojho zániku.
Pohľad do miestnosti s kresbami - Miesto duchov / Miesto miest.
V popredí - Malý pravdivý okamih I.
Vaše pravdy sú ako moje nálady.
Moja láska nie je tvojou láskou.
