Kniha Milana Adamčiaka potvrdzuje originálneho autora, ktorý dokázal nadčasovo prepojiť poéziu s výtvarným umením a hudbou.
"Knihu čítaj na preskáčku. Strany, ktoré sa ti nepáčia, môžeš vytrhnúť. Čítaj nahlas celú knihu. Potichu. Nečítaj. Požičaj. Daruj. Zahoď knihu do diaľky.“
Nezvyčajný, ale vhodný úvod do knihy s názvom Archív 1. Tieto inštrukcie dáva svojim čitateľom Milan Adamčiak. Máte pred sebou pozoruhodnú zbierku jeho experimentálnej poézie, ktorej sa začal venovať už ako študent žilinského konzervatória.
Hoď to do písacieho stroja!
Je to nezvyčajný príbeh. V malom slovenskom meste žije talentovaný mladík, ktorý sa rýchlo napojí na aktuálne trendy vo svete. Dostane sa k nim cez profesora a čítanie rôznych časopisov, no nekopíruje: „Dozvedel som sa, že moje Sizyfovské roboty sú vlastne eventy, Chodecké kusy a Nákupy sú konfrontovateľné s aktivitami Fluxu, Záclony, koberce a výšivky robené písacím strojom majú svoje ekvivalenty v experimentálnej poézii,“ spomína Milan Adamčiak. „Mojou snahou však bolo objavovať, nachádzať, vytvárať nové podoby poézie či prístupov k nej“.
Ako dokazuje kniha 250 reprodukcií jeho vlastnej experimentálnej poézie, ktorú zostavil Michal Murin, podarilo sa mu to. Narazíte tu na pôsobivé vizuálne básne, vtipné koláže z písmen, rozohrané oficiálne tlačivá. Jednoduché nápady, aj prepracované koncepty porovnateľné s dobovou svetovou špičkou.
Čo pre niekoho môže pôsobiť ako krátenie si času za písacím strojom alebo zábavkou so starými pečiatkami, sú v skutočnosti originálne Typogramy, Typorastre a Konštelácie, navonok narýchlo naskicovaná priepasť s nápisom „jama“ je zase minimalistický autoportrét (jama je skratka – Ja, Milan Adamčiak).
Milan Adamčiak: AUF - nemecké predložky, 1973 (z cyklu Typoemy) + Verbálny text 2 (z cyklu Selektívne texty).
Veľmi často som sa stretol s reakciou To môže robiť každý. Bol by som veľmi rád, keby sa tak stalo v duchu apollinairovského výroku "každý je básnikom", a na ten účel je v závere knihy vyhradená jedna strana.
Milan Adamčiak
Export (na pokračovanie)
Kolegovia a kamaráti autora tieto postupy poznajú z novoročeniek či gratulačných listov, ktoré im ručne vyrábal. Teraz ich môžu obdivovať aj iní. No ako výstižne v závere knihy píše Daniel Grúň, objav, že hlavný hrdina je nielen akčný umelec a nekonvenčný hudobník je len jeden prínos knihy: „Verím, že otvorenie Adamčiakovho archívu experimentálnej poézie, na ktoré sa tak dlho čakalo, potvrdí jej potenciál inšpirovať k nekonvenčnému vnímaniu jazyku a sveta.“
Exportný potenciál znásobuje grafické spracovanie aj anglické a francúzske preklady všetkých textov. Vydavateľstvo Dive Buki má už plány na ďalšie dve knihy – Konkrétnu poéziu a Grafické partitúry Milana Adamčiaka. Všetko bude záležať od odozvy čitateľov na prvú časť archívov.
Prezentácia knihy s autogramiádou je zajtra na Fakulte výtvarných umení, Akadémia umení v Banskej Bystrici. Ďalšie sú naplánované v septembri na na vernisáži výstavy Milana Adamčiaka v rámci festivalu Konvergencie, kde zaznie aj jeho hudba, v novembri na výstave v Chemnitzi v Nemecku, v decembri v Liptovskom Mikuláši.
