KNIHA TÝŽDŇA
ZEMĚ LHOSTEJNOST
Kryl túžil ovplyvňovať spoločenskú klímu po nežnej revolúcii a podieľať sa na podobe svojho polis aj ako politik. Podľa vtedajšej politickej reprezentácie však jeho úloha spočívala v hraní a spievaní
Karel Kryl zomrel 3. marca 1994 v nemocnici v Passau. Na infarkt. Pripravovali jeho operáciu, no on už nechcel žiť ten svoj „průseriál“. Ani v Nemecku, kde na jeseň 1969 požiadal o azyl, ani vo svojom „Těžkoslovensku“.
Země Lhostejnost z vydavateľstva Torst predstavuje jeho komentáre z rokov 1990 – 1993. Texty dopĺňajú autorove kresby z cyklu Krylosauři.
Rozpaky a odmietanie
Obsahovo sú Krylove fejtóny inožánrovým názvukom častušiek – „škľabov nad tým, čo v tejto krajine vidím“. Videl boľševika, čo „sa zapojil do budovania kapitalizmu..., sedí v správnej rade alebo na inom kľúčovom mieste, a ak nie je vo vláde či v parlamente..., zamestnáva ho podplácanie poslancov..., berie plat za neodhlasovanie zákonov, potrebných na vyčistenie Augiášových chlievov“. Videl mrákotný dav po konskej dávke slobody, priveľa ľudí, čo „zaujímali postoje, namiesto aby stáli“, šovinizmus, partajné politikárčenie a „čecháčkovstvo“.
Videl húfy „blábolistov“ a prihrbenosť pred každou vrchnosťou, hoci nikdy „nejde o osoby menované, ale zvolené“. My ich však nekontrolujeme, lebo sme leniví a ľahostajní. Radšej frfleme pri pive, namiesto aby sme sa angažovali. Rád citoval Platóna: „Tých, čo sa považujú za priveľmi múdrych na to, aby sa politicky angažovali, raz postihne trest – budú im vládnuť ľudia hlúpejší, než sú oni.“
Všetko ľudské a autorské úsilie podriadil službe verejnosti. Túžil ovplyvňovať spoločenskú klímu po nežnej revolúcii a podieľať sa na podobe svojho polis aj ako politik. Podľa vtedajšej politickej reprezentácie však jeho úloha spočívala v hraní a spievaní. I Rádio Slobodná Európa, kde bol zamestnaný, vysielalo na inej frekvencii. Jeho komentáre už nedostávali taký priestor ako predtým, preto z rádia v polovici roku 1991 odišiel. Aj publikum na koncertoch chcelo počuť skôr piesne Nevidomá dívka či Bratříčku, zavírej vrátka než komentáre, pamflety a glosy uverejňované v regionálnych periodikách. Chcelo legendu česko-slovenského protestsongu. Nový Kryl často vzbudzoval rozpaky a odmietanie. Svojou živelnou prudkosťou a chlapčenskou prostorekosťou bez štipky diplomacie, málo tlmenou naštvanosťou a neskôr zatrpknutosťou.
Mimo hlavného prúdu a bez vlasti
On sa však ne(z)menil, to skôr ľudia okolo neho chceli byť iní. Lepší. A on ich videl inak, nie preto lepšie. „Jsem dnes stejen, pravím vám, jako kdysi. Nejin. Tiše sobě zahnívám na smetišti dějin,“ roztopašne rýmoval tento „půlkacíř“. Bol nepodkupný a zachoval si politickú nezávislosť, predvídajúc, že ho raz ociachujú ako „boľševika, šialenca a zradcu národa“. Kontroval argumentom, že ten, kto nemá zhodný názor s vládnucou stranou či premiérom, ešte nemusí byť ľavičiar. On, ktorý mal odstup a 22-ročnú skúsenosť so životom v demokracii západného typu, tunajšiu „demokratúru“ kritizoval ako občan, umelec a sociálne cítiaci človek (jeho otázka „Našli ste si svojho človeka, ktorý potrebuje vašu pomoc?“ nebola floskula), nie ako ľavičiar. Vo voľbách rokov 1900 a 1992 nevolil ľavicové strany. Napokon, pridobre si pamätal, ako „držal slzy za zubami“, keď komunisti víťazný február oslavovali i likvidáciou kníhtlačiarne, ktorú jeho otec prevzal po dedovi, a ostrakizovaním celej rodiny.
Fakt, že tu stál mimo hlavného prúdu, ho možno uchránil od ešte väčších sklamaní, keďže bytostne nenávidel kompromisy a mal neopodstatnené, bezmála idealistické očakávania vzhľadom na dedičstvo morálnych pokrivení z čias totalitnej abnormality.
Posledný album pesničiek Monology znamenal neúspech. Strácajúc publikum prišiel aj o vlasť, o priestor československej kultúrnej vzájomnosti. Rozpad ČSFR bez referenda bol preňho ťažkou ranou. Slovensko miloval, mal tu veľa priateľov a slovenčinu ovládal bravúrne. Udivovala však aj jeho nemčina, v ktorej spamäti recitoval Zbraně pro Erató – básnickú skladbu sýtej metaforickosti a komplikovaných slovných obrazov.
Rebel Kryl by akiste ani dnes nevymenil škľab za zhovievavý úsmev, hoci jeho Česi, Moravania a Slováci už preukazujú viac slobodnej vôle a sú občiansky o čosi dospelejší. Stále je totiž hŕba dôvodov pripomínať si jedno z aktuálnych posolstiev knihy: „Ľahostajnosť je najodpornejšia neresť.“
Ďalšie knihy
Rozhovory
Torst 2006
Obsiahly súbor rozhovorov, ktoré Karel Kryl poskytol v rokoch 1968 - 1994, tvorí nielen jedinečný autoportrét jednej z najvýznamnejších osobností českej kultúry druhej polovice 20. storočia, ale i neoceniteľnú kroniku doby, zachycujúcu postrehy o stovkách osobností českej a slovenskej kultúry, politiky a spoločnosti za takmer štyridsať rokov. Takmer tretina rozhovorov je v slovenčine - v jazyku, ktorý Kryl miloval rovnako ako češtinu. Rozhovory zo 60., 70. a 80. rokov zachytávajú Kryla bojujúceho za slobodu a demokraciu v Československu, rozhovory z rokov 1989 - 1994 ho predstavujú ako prvého ostrého kritika chýb českej a slovenskej politiky a spoločnosti po roku1989. Kniha je doplnená vyše štyridsiatimi unikátnymi fotografiami a dokumentmi, menným registrom a edičnou poznámkou. Zväzok usporiadala a obrazovým sprievodom doplnila Marlen Krylová.
Zas padá listí... Básně 1962 - 1991 - CD (audiokniha)
Supraphon
Kryl začínal svoje verejné vystupovanie na malých divadelných scénach a umenie recitácie suverénne ovládal. To sa mu neskôr hodilo v Rádiu Slobodná Európa, ale predovšetkým na koncertoch, kde básňami často oddeľoval jednotlivé pesničky. Zostavovateľ kompilácie Jan Šulc sem zaradil viac ako štyri desiatky ukážok z Krylových básnických zbierok a kníh. Krylogie, Kníška, 7 básniček na zrcadlo, Z pod stolu, Sebrané spisy, Pod grafiku, Slovíčka, Zbraně pro Erató, Amoresky, Sněhurka v hadřících, Krylias a Odysea, Harakrylí, Lot a Ostrov pokladů plus tri nikdy nepublikované texty sú dôkazom Krylovho talentu básnického i recitátorského. Len ťažko si možno predstaviť, že by niekto iný dokázal tak presne akcentovať jasné i skryté významy týchto slov.
