„Z bývalých .. bojov .. / Nám .. zostali .. bóje.. / Za .. ktoré .. sa .. / Nepláva ..“ Tie dvojbodky a medzery sú namieste, a to ešte v poézii Mariána Kubicu patrí táto krátka báseň k tým čitateľsky „nenáročnejším“. Kubicova poézia je totiž nenapodobiteľná, prudko experimentálna, majstrovsky hravá, no pri všetkej zdanlivej komplikovanosti až radostne dešifrovateľná. Taká je aj v jeho novej knižke Hromboid, kde verše zo 70. a 80. rokov sprevádzajú kresby Fera Guldana, a je jasné, že táto poézia vtedy oficiálne nemohla vyjsť.
Proti pripravenej knihe bol básnik s rozhodujúcim slovom Vojtech Mihálik, ktorý okrem iného formoval k socialistickému realizmu začínajúcichpoetov a poetky aj v poradni Literárnej prílohy Nového slova mladých. Nie náhodou sú Kubicove básne v Hromboide prešpikované výberom z Mihálikových odkazov. „Nemilosrdne skracujte svoje texty, v poézii sa netára. A ešte čosi: Nové slovo je komunistický týždenník - na jeho stránkach sa nemodlíme (ani k Láske),“ znie jedna z majstrových rád.
A tak sa Marián Kubica dočkal svojich prvých dvoch kníh až v minulom desaťročí. Vydavateľstvo F. R. & G. vydalo v roku 2004 jeho zbierky Báseň ako báseň a o dva roky neskôr Báseň bez všetkého. Prvú ilustroval Stano Černý, druhú Ivan Csudai. Je zvláštne pár týždňov po jeho nečakanom úmrtí čítať rozšafné slová zo záveru Hromboidu, že na každého, kto by ešte vykutral nejaký jeho text, sa „bude ob - zvlášť na ob - vodnom ob - javisku ob - scénne - ob - čas aj v hr-ob-e obracať“.
