, ktorej úspech podporilo i to, že ju spievajú naozajstný otec s dcérou.
Deti často kladú otázky, na ktoré sa ťažko odpovedá. Predstavte si, že za vami príde vaša pätnásťročná dcéra a spýta sa, ako vyzerá čas. Čo by ste jej odpovedali? V rovnakej situácii sa ocitol aj interpret piesne Povedz mi, otec a pomohol si elegantne – básnickými obrazmi.
Lenže dcérke takáto odpoveď nestačí a spýta sa ako chutí čas a napokon ako vonia čas. Z takýchto otázok sa dá len ošedivieť, otec však nestráca hlavu a šalamúnsky odpovie ďalším prívalom veršov. Napokon, aby dcérku upokojil, povie jej, že „v ten deň spoznáš, sama jak čas, jak vyzerá...“
Takýto (v skratke) obsah má pieseň, ktorá mala premiéru v roku 1962, teda pred päťdesiatimi rokmi. Netrvalo dlho a stal sa z nej hit, ktorý zasiahol celú Československú socialistickú republiku.
Tatra Revue
Je začiatok šesťdesiatych rokov minulého storočia a v Bratislave už niekoľko rokov funguje zábavný podnik známy ako Tatra Revue. Mierny politický odmäk, ktorý prišiel koncom päťdesiatych rokov, umožnil vznik
Povedz mi, otec
Hudba: Viliam Bukový
Text: Rudolf Skukálek
Povedz mi otec
Ty predsa všetko vieš
A všetko poznáš
To čo je vôkol nás
Povedz mi otec
Jak vyzerá čas
Ako rieka, čo prúdom sa valí
Ako z oblakov, keď padá sneh
Ako búrka, čo buráca v diali
Ako plač, čo sa premenil v smiech
Tak znie ten čas, tak znie ten čas
Tak znie ten čas
Povedz mi otec
Ty predsa všetko vieš a všetko poznáš
To, čo je vôkol nás
Povedz mi otec
Jak chutí čas
Ako chleba, čo mamka ti dáva
Ako studnička, zrkadlo hviezd
Ako slza, čo z očí ti pláva
Ako domov po návrate z ciest
tak chutí čas, tak chutí čas
tak chutí čas
Povedz mi otec
Ty predsa všetko vieš
A všetko poznáš
To, čo je vôkol nás
Povedz mi otec
Jak vonia čas
Ako belostné višňové kvety
Ako staročná pavučia tma
Ako koráb pre kozmické lety
Ako ľudia, jak ty, ako ja
Tak vonia čas, tak vonia čas
tak vonia čas
Povedz mi otec
Ty predsa všetko vieš
A všetko poznáš
To, čo je vôkol nás
Povedz mi otec
Jak vyzerá čas
Teraz vieš, ako čas pre mňa vonia
Ako chutí a tiež ako znie
Svet mladý a šťastný a krásny
ho do svojich dlaní vezme
A jedna z nich
bude tvoja, bude tvoja
V ten deň spoznáš sama
jak čas jak vyzerá
kabaretného, či ako sa vtedy hovorilo, estrádneho divadla.
Zriadili ho v priestoroch dnešného Divadla L+S v hoteli Tatra a bola to vlastne reštaurácia s veľkým pódiom. Trikrát týždenne na ňom prebiehal kabaretný program – veselé scénky, pesničky a tanec.
Oporou súboru bol Michal Belák (1920 – 1981) – spevák, herec i konferencier, rozoznateľný najmä pre príjemnú farbu hlasu. Na skúšky často vodieval aj svoju dorastajúcu štrnásťročnú dcéru Janu (1947), ktorej spevácky talent bol očividný a len čakal na svoju príležitosť.
Jana Beláková v roku 1969, v období, keď hrávala so skupinou svojho brata Ľuba Beláka. Foto - Peter Procházka vydavateľstvo Marenčin PT
Sen noci šansónovej
Na vznik pesničky Povedz mi, otec spomína Michal Belák v pozoruhodnej knihe Smiech a slzy Tatra Revue (Marenčin PT 2009), ktorú napísal Ivan Szabó:
„Plánovali sme ju so skladateľom Viliamom Bukovým do inscenácie Mimoriadne vydanie, ktorá mala premiéru v roku 1959. Raz večer sme si prehrávali magnetofónové pásky a prišlo mi na um, že by sme mali napísať pieseň o slepom starcovi a jeho dcére...
Prešlo pol roka a Bukový mi poslal po Jánovi Kalinovi skladbu Povedz mi, otec s textom Rudolfa Skukálka. Premiéru mala v pásme Sen noci šansónovej, hoci režisér Tomšovský mal takisto proti nej výhrady. Vtedy som ju už skúšal s dcérou Janou. Tomšovský ustúpil a pieseň hneď na prvýkrát zaujala poslucháčov a divákov.“
Viliam Bukový
Úspech to bol naozaj fenomenálny. Pekná dcéra spievajúca s otcom, francúzsky šansónový esprit piesne, patetický text, to všetko sa spojilo dokopy a zafungovalo na poslucháčov. Vplyv určite mal aj zvuk – namiesto veľkého orchestra, ako bolo vtedy zvykom, ju nahralo malé kombo Tatra Revue, ktoré viedol legendárny kapelník Juraj Berczeller.
Pieseň tak získala intímnejší charakter a v spojení s chytľavým refrénom sa doslova vryla do uší. Autorom hudby tiež nebol hocikto – skladateľ Viliam Bukový sa venoval písaniu šansónov a najmä filmovej hudbe – preslávil sa hudbou k filmu Boxer a smrť a napríklad zložil aj hudbu k legendárnej rozprávke Krtko a autíčko. Zomrel žiaľ predčasne v roku 1968.
Jana Beláková a Michal Belák pri interpretácii piesne Povedz mi, otec. Foto - Gita Skoumalová
Řekni mi, mámo
Skladateľ a historik Pavol Zelenay mi vďaka svojmu archívu zistil, že pieseň sa dočkala niekoľkých verzií. Už v roku 1962 ju s českým textom naspievala Hana Hegerová a v roku 1965 Eva Pilarová pod názvom Řekni mi, mámo. V roku 1971 pieseň pre vydavateľstvo Opus opäť naspievali Jana a Michal Belákovci.
Rok 1962 bol pre Janu Belákovu takpovediac osudový – jej talent a zjav padol do oka režisérovi Štefanovi Uherovi a zahrala si hlavnú postavu v prelomovom filme Slnko v sieti. Navyše po maturite sa jej podarilo to, o čom mnohé dievčatá ani len nesnívali – začala sa živiť spievaním v zahraničných baroch s orchestrami Braňa Hronca a svojho brata Ľuba Beláka, čo jej vydržalo až do začiatku osemdesiatych rokov. Michal Belák sa po zákaze Tatra Revue v roku 1970 živil ako príležitostný herec.
Ani on a ani dcéra Jana už nikdy svoj spevácky úspech nezopakovali a ich mená dnes poznajú len pamätníci. Povedz mi, otec však dnes patrí do zlatého fondu slovenskej populárnej hudby, hoci dnešný poslucháč môže slziť od smiechu nad sentimentálnym textom a patetickou interpetáciou pesničky.
