Naše najlepšie filmy majú úspechy aj vo svete, ale diváci im chýbajú.
Do súťaže o cudzojazyčného Oscara posielala Slovenská filmová a televízna akadémia Cigána, ale národnú cenu Slnko v sieti za sezónu 2010 - 2011 v kategórii najlepší hraný film prisúdila Domu. Režisérka Zuzana Liová v ňom rozpráva o mužovi, ktorý stavia dom pre svoje dcéry, pretože tak si predstavuje dokonalú rodinu. Nevníma pritom, že ony si budúcnosť predstavujú inak.
Príklad inteligentnej kinematografie
„Je to príklad inteligentnej mladej kinematografie z Východu,“ uvádzali Liovej celovečerný debut na festivale Berlinale, kde mal vlani v sekcii Forum premiéru. Získal tam priaznivé hodnotenie kritikov a aj nemeckí diváci ocenili, že videli film, ktorý bol moderný, súčasný a presvedčivý. Nadšene tlieskali hercom, ktorí dnes majú Slnká v sieti tiež: Judit Bárdos a Miroslav Krobot za hlavné úlohy, Taťjana Medvecká a Marek Geišberg za vedľajšie.
Dom zvíťazil aj v ankete SME o udalosť roka, úspešný bol aj na ďalších festivaloch – k tomu sa však nepripojila návštevnosť v našich kinách. Nevidelo ho ani desaťtisíc divákov.
Najosobnejší Šulíkov film
Zuzana Liová má Slnko v sieti aj za najlepší scenár, ale najlepším režisérom sa stal Martin Šulík. Jeho Cigán mal minulý rok v lete premiéru na lúke pod rómskou osadou, pretože Šulík nakrútil príbeh, ktorým chcel Rómom vrátiť dôstojnosť.
„Je to môj najosobnejší film,“ hovoril. „Poskladali sme ho z príbehov, ktoré sa naozaj stali. Tí, čo v ňom hrajú, nemajú masku, akú nosia herci. Majú svoju skutočnú tvár a vystupujú sami za seba.“
Posledné dva roky boli v hranej kinematografii celkom pestré a zaujímavé, videli sme aj intímny Viditeľný svet Petra Krištúfka, historickú Legendu o Lietajúcom Cypriánovi Mariany Čengelovej Solčanskej, dramatickoromantický Marhuľový ostrov Petra Bebjaka. No medzi hlasujúcimi akademikmi príliš neuspeli. Viditeľný svet ani Cyprián nedostali žiadne nominácie v hlavných kategóriách (ani herci v hlavných úlohách Ivan Trojan, resp. Marko Igonda).
Slnko v sieti za najlepší dokument má seriál 25 zo šesťdesiatych alebo Československá nová vlna I. a II. Portréty českých a slovenských filmárov chystal Martin Šulík niekoľko rokov s filmovým historikom Janom Lukešom a rozprávajú v nich aj o spoločnosti a politike. Po premietaní v kinách vyšli aj na dévedéčku.
Ojedinelý projekt Kamene
Slnko v sieti v kategórii animovaných filmov má animovaná opera Kamene, ojedinelý projekt Kataríny Kerekesovej, ktorý bol v kinách minulý rok. Režisér a dramaturg Rudolf Urc dokonca hovorí, že naše publikum ešte nedospelo na taký film.
„Cene sa veľmi teším, pretože Kamene boli v silnej konkurencii,“ povedala nám Katarína Kerekesová. „Verím, že akadémiu oslovila výtvarnosť filmu a hlavne jeho spojenie s hudbou Mareka Piačeka a poéziou Mily Haugovej, ktoré robia tento film výnimočným.“
Keď je reč o cenách, doplníme, že Marek Piaček dostal cez víkend cenu za najlepšiu hudbu na festivale animovaných filmov ANIRMAU v Španielsku.
Projekt národných cien Slnko v sieti zostáva ako bienále. „Zatiaľ sa nevyrába také množstvo filmov, aby sme cenu mohli odovzdávať každý rok bez toho, aby sa to neprejavilo na kvalite,“ hovorí výkonná viceprezidentka akadémie Zuzana Mistríková.
Laureáti
Najlepší celovečerný film: Dom (réžia Zuzana Liová)
Najlepšia réžia: Martin Šulík (Cigán)
Najlepší scenár: Zuzana Liová (Dom)
Najlepší herec v hlavnej úlohe: Miroslav Krobot (Dom)
Najlepšia herečka v hlavnej úlohe: Judit Bárdos (Dom)
Najlepší herec vo vedľajšej úlohe: Marek Geišberg (Dom)
Najlepšia herečka vo vedľajšej úlohe: Taťjana Medvecká (Dom)
Najlepšia kamera: Martin Šec (Cigán)
Najlepší strih: Jiří Brožek (Cigán)
Najlepší zvuk: Peter Mojžiš (Cigán)
Najlepšie kostýmy: Katarína Hollá (Cigán)
Najlepšia hudba: Vladimír Godár (Cigán)
Najlepší dokumentárny film: 25 zo šesťdesiatych (Martin Šulík)
Najlepší animovaný film: Kamene (Katarína Kerekesová)
Najlepší krátky hraný film: Ľahký vánok (Sahraa Karimi)
Najlepší výtvarný počin: Jan Švankmajer a Veronika Hrubá (Prežiť svoj život)
Najlepší zahraničný film: Melanchólia (Lars von Trier)
Cena za výnimočný prínos slovenskej kinematografii: kameraman Tibor Biath a režisér Eduard Grečner
Akadémia vyberala z 8 hraných, 25 dokumentárnych, 8 animovaných a 11 krátkych hraných filmov z rokoch 2010 a 2011.
Som poctená, že sme si ceny "podelili" s Martinom Šulíkom
Zuzana Liová nám porozprávala o svojej festivalovej ceste s filmom a odpovedala na otázku, ako hodnotí, že Dom vyhral napriek tomu, že na Oscara šiel Cigán.
Najkrajšími zážitkami s filmom Dom boli pre mňa chvíle, keď som cítila radosť z tvorby, vnútorné prepojenie medzi mnou a hercami či ostatnými tvorivými pracovníkmi okolo mňa. Veľmi ma obohacovali aj rozhovory s divákmi, ktorí za mnou po projekciách doma aj v zahraničí prišli, len aby mi povedali, aké paralely so svojím životom našli vo filme a ako sa ich dotkol. Bolo zaujímavé sledovať, ako si film žije niekde v priestore a čo v divákoch vyvoláva, či to už bola pozitívna alebo negatívna reakcia.
Film je podľa mňa dôležitá forma prezentácie vlastnej kultúry v zahraničí. Myslím si, že je dobré, že sa na Slovensku za posledné dva roky natočilo viac hraných filmov, ktoré, ako som sama mala možnosť pozorovať, zarezonovali na zahraničných festivaloch a oslovili tam divákov. Tí sa veľmi zaujímali o slovenský film, o to, ako sa u nás žije, aké témy rezonujú. Nielen náš Dom, ale aj Cigán, Viditeľný svet, Marhuľový ostrov, dokumenty aj animované filmy sa v konkurencii filmov z celého sveta v rôznych sekciách festivalov nestratili. Myslím, že v tomto zmysle až tak nezáleží, ktorý z nich vybrali akademici ako zástupcu na Oscara a ktorému sa rozhodli dať Slnko v sieti. Hlavné je, že bolo z čoho vyberať. Samozrejme, keby Dom vybrali na Oscara, tak by nás to potešilo, ale myslím, že aj Cigán si to zaslúžil hlavne preto, lebo sa dotkol veľmi boľavej, zložitej a nevyriešenej celospoločenskej témy. Ja som poctená, že rôzne slovenské ocenenia sme si nejako "podelili" s Martinom Šulíkom, ktorého si veľmi vážim a ktorý ma veľa naučil.
