Kam chodíme

Bola to krátka epizódka, z ktorej ostali následky. Tak by sme mohli žartom označiť doteraz nevystavovaný Arabský cyklus sochára Jozefa Jankoviča.

„Po arabsky“ tvoril asi len rok, no kurátor výstavy Richard Gregor hovorí, že práve v tomto cykle, kde Jankovič akoby vystupoval zo seba samého, je ukrytý dôležitý impulz pre ďalšiu umelcovu tvorbu.

Diela v súkromnej Roman Fecik Gallery na Zámockej ulici v Bratislave zaujmú už len tým, že sochár tu vystavuje kresby. Pozor, galéria je na pohľad nedostupná, vojsť sa dá buď priamo na zazvonenie, ak niekoho vidíte vo vnútri, alebo na objednávku telefonicky, či mailom. Arabské kresby sa tu dajú pozrieť ešte do piatka.

Dnes majú 40 rokov. Presne toľko uplynulo odvtedy, keď v roku 1972 vyhodili Jankoviča zo Zväzu slovenských výtvarníkov. Nemohol vystavovať a chýbajúce sochárstvo mu suplovala kresba, maľba temperou či tvorba šperkov.

Do ornamentálnej arabskej architektúry Jankovič „zamuroval“ človeka a vytvoril tak akúsi figurálnu architektúru.

Človek ako kamenná štylizácia nad oblúkom či ľudské obrysy zamrežované v okne. Do kamenných motívov v čase normalizácie tak Jankovič uväznil ľudskosť. Človek obrastá ornamentmi, mení sa na kameň, humanizmus však neukameňoval. Cítiť ho tak ako z ostatných diel umelca. Najznámejším je asi súsošie Obete varujú – Pamätník SNP v Banskej Bystrici.

Varovanie má však v sebe aj arabský cyklus: nezamurovať človeka!