Kto už by to dnes robil? V časoch, keď sa albumy objavujú na internete nielenže o mesiace skôr, ako dorazia do kamenných predajní, ale o mesiace skôr, ako je ich oficiálny dátum existencie, je vydávať hudbu číre šialenstvo. Našťastie, stále jestvujú zapálení blázni, ktorí to robia (navyše s pekným grafickým dizajnom). Napríklad taký Deadred records.
Oslavovať okrúhle výročie svojej činnosti sa dá všelijako. Obzrieť sa napríklad späť a spomínať, ale aj vytvoriť megalomanskú exkluzívnu zbierku najaktuálnejšej muziky podobne ako Ninja Tune. Deadred zvolil kompromis a poskladal kompiláciu Ten Deadred, ktorá prináša novšie veci od rôznych projektov z vydavateľstva to napokon stálo za albumami Vlada Ďurajku (Abuse, The Autumnist), Bonusom či remixami Peťa Tázoka.
Ak pre nič iné, podobný výber z hudby je chvályhodný pre jednu vec. Ukáže, kde stojí a kde sa potáca aktuálna a tá menej závislá domáca muzika, a pripomenie, ako znie skutočne príčetnejšia časť slovenskej (i českej) hudobnej produkcie od gitár cez elektroniku až po hiphop. No tiež načrtne, kde sú jej limity a položí nepríjemnú otázku, či označenie „to najpríčetnejšie“ je niekedy naozaj tak veľa. A či sa niekedy nepotľapkávame po pleciach za veci síce európsky priemerné, no na domáce pomery stále až nepredstaviteľné.
Hudba je však malý zázrak. A poslucháči by mali nadšene tlieskať, že stále jestvujú spomínaní blázni, ktorí nám profesionálnym cynikom vôbec umožňujú frflať.
