Zomrela výtvarníčka Viera Kraicová
Viera Kraicová objavne, tvorivo a originálne reprezentovala slovenskú maľbu, kresbu a knižnú ilustráciu.
MODRA, BRATISLAVA. V nedeľu 29. apríla nás v pokoji vo veku nedožitých 92. rokov opustila jedna z najvzácnejších umelkýň súčasnosti, lyrická, imaginatívna a svojská výtvarníčka Viera Kraicová.
TASR o tom informoval teoretik a historik umenia, odborný znalec pre výtvarné umenie, umenovedec a galerista Ľuboslav Moza.
Viera Kraicová objavne, tvorivo a originálne reprezentovala slovenskú maľbu, kresbu a knižnú ilustráciu.
Výnimočná bola svojou spontánnou bezprostrednosťou, každým ťahom a dotykom štetca vyjadrovala potešenie a radosť z tvorivosti.
Narodila sa 5. júla 1920 v Modre. V rokoch 1939-1940 učila v Háji pri Trenčianskych Tepliciach. Na Slovenskej vysokej škole technickej (SVŠT) v Bratislave študovala v rokoch 1940-1944 u profesorov Martina Benku, Gustáva Mallého, Maximiliána Schurmanna a Jána Mudrocha.
V rokoch 1945-1950 si vzdelanie doplnila štúdiom na Akadémii výtvarných umení v Prahe napríklad u profesora Jána Želibského.
Dva roky (1952-1954) bola asistentkou na Vysokej škole výtvarných umení (VŠVU) v Bratislave a po roku 1954 pôsobila ako samostatná výtvarníčka.
Jej výtvarné dielo je zastúpené v Slovenskej národnej galérii (SNG) v Bratislave, Galérii M. A. Bazovského v Trenčíne, v Galérii umění v Karlových Varoch (ČR) a na mnohých ďalších miestach.
Za svoju tvorbu získala cenu Cypriána Majerníka (1968), cenu Ľudovíta Fullu (1987) a titul zaslúžilá umelkyňa v roku 1988.
Tvorba Viery Kraicovej
Je autorkou obrazov: Žena (1962), Malý mím (1963), Magické zátišie (1964), Na spálenisku (1964), Dráma (1964), Stemnelá záhrada (1965), Semafór (1965), Projekt (1965), Biely akcent (1966), Čierna svätica (1966), Biele zátišie (1966), Bledá tvár (1967), Príchod (1967), Návestie (1967), Návrat (1967), Turice (1967), Biela spútaná (1968), Modrý nepokoj (1968), Ohňom a mečom (1969), Terče (1969), Na sobáš (1970), V zamyslení (1973), Modrooký deň (1975), S pierkom (1977), Artisti (1979), Žena s jablkom (1980), Spomínanie (1980), Posledný odkaz (1980), Pozvanie (1982), Postoj chvíľa (1982-1984), Tmavooké dievča (1983), Hra (1985), Júlia (1985), Misa plná prekvapení (1986), Oddych (1988).
Ilustrovala diela známych spisovateľov ako Němcová: Babička (1965), Rázusová-Martáková: Sedmikráska (1966), Erben: Zlatovláska (1967), Erben: Išlo dievča po vodu (1968), Ovídius: Premeny (1969), Podjavorinská: Čakanka (1972), Rúfus: Kniha rozprávok (1974), Horov: Moje poludnie (1981), Kovaľ: Sklený rybník (1983).
Z monumentálna tvorby môžeme spomenúť sgrafito (kino Mier Modra, 1959), keramická mozaika (detská nemocnica Košice, 1964), keramická mozaika (hotel Gerlach, Poprad, 1967), štukolustro (Dom odborov Prešov, 1968), keramická mozaika (nemocnice na Kramároch, Bratislava, 1972).
pondelok 30. 4. 2012 11:38 | tasr
© 2012 Petit Press. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená.

- 4 hodiny
- 24h
- 3dni
- 7dní
Film La vie d’Adele posunul hranice zobrazovania erotiky 15 428
Zarapujte si s nami Kollárovu Slávy dceru, je na to ako stvorená 546
Čo sa dá čakať od Depeche Mode? 154- Thomas Messer: Rodený Bratislavčan preslávil Guggenheimovo múzeum 148
Príbeh Slovenky, ktorá sa hľadala v exotickej krajine 140
Ray Manzarek: Morrison bol hlasom, on zvukom The Doors 128- Kto je šampión v zobrazovaní násilia? 126
- Čo robí z európskeho herca európsku hviezdu? 109
Film Nebraska rozpráva o bohatstve skrytom v živote našich rodičov 102- Múdry vládca 69




















ďalšie info