Anjeli, nezvyčajne romantickí

Intímne vzťahy sú vo filme Róberta Švedu Anjeli obyčajné, ale obnažené. Už sú v našich kinách.

Režisér Róbert Šveda hovorí, že smrť prijíma chaoticky a s odchádzaním blízkych sa nevie vyrovnať. „Viem, že v živote to neviem, tak som sa s tým skúsil zmieriť vo filme.“ Nakrútil Anjelov, po Démonoch (2007) druhý celovečerný film. Jeho kolegovia ho tvorili bez nároku na honorár, ale keďže Audiovizuálny fond prispel na jeho distribúciu, mohol sa dostať do kín. Hlavnú úlohu hrá Peter Bebjak.

Recenzia

Anjeli

• Scenár a réžia
  Róbert Šveda
• Kamera: Tomáš Zednikovič. Strih: Róbert Karovič. Hudba: Jana Kmiťová.
• Hrajú: Peter Bebjak, Jozef Zetyák, Kristína Farkašová, Andrej Dúbravský, Elena Podzámska, Ján Jackuliak, Dominik Sedláček, Dominika Zeleníková
• Premiéra v SR: 3. mája

Foto: DNA

Jeho postava sprítomňuje Švedov nepokoj. Z bohémskeho a zrejme mestského prostredia odchádza na chalupu, pretože je nevyliečiteľne chorý, a tam má v pláne písať pamäti. Zrejme by v nich bolo veľa nostalgie aj skepsy, a zrejme by v nich písal o nedosiahnuteľnom životnom naplnení a obmedzených možnostiach šťastia. Jeho plánovanú prípravu na smrť však narušila chvíľa, keď sa mu pred domov zjavil záhadný mladý chlapec a potom jeho priateľ – ešte aj s neznámym manželským párom, ktorý ho zviezol cestou.

Macho a tí druhí

Anjeli sú romantickým príbehom, netradičným v slovenskej kinematografii. Láska medzi dvoma mužmi sa objavuje zriedkavo. Pred jedenástimi rokmi sa objavila v debute Vlada Adáska Hana a jej bratia, potom sa vytratila, kým vo svete zatiaľ vznikli filmy, ktoré ju v sebe nenosia ako hlavný motív, ale len ako prirodzené pozadie k obyčajným konfliktom v medziľudských vzťahoch.

Ani teraz by sme sa nemali nad postavami Anjelov pozastavovať, pretože je to proti zámeru filmu. Pripomíname to len preto, že prirodzenosť, s akou o nich Šveda hovorí, je v našom prostredí nová. V istej chvíli príbehu síce spomína, že byť sebou v umeleckom prostredí je zrejme ľahšie ako napríklad medzi technikmi, Anjeli napriek tomu nie sú filmom o prežívaní identity, ale o prežívaní citov. A hoci muž z manželského páru predstavuje jasný typ macha a s ostatnými mužskými postavami je v „zjavnom rozpore“, neslúži to na zvyšovanie drámy, ale skôr na odľahčenie „zjavného“ nesúladu.

Surrealistické Vianoce

Je možné, že hlavná postava, ktorá najviac cíti nevyhnutnosť usporiadať si citový život, pretože je najviac vystavená jeho konečnosti, by uniesla aj väčší priestor vo filme. Ale nemá ho až tak veľa, pretože Šveda smeruje k jednému spoločnému ľudskému pocitu, rozpoloženiu, či osudu, a preto rozvádza aj ostatné postavy. Urobil to aj s rizikom, že situácie, v ktorých sa stretávajú a zostávajú spolu, sú v zásade neopodstatnené, niekedy kŕčovité až surrealistické, a na úplný záver príbehu aj trochu zbytočne dopovedané.

K surrealizmu tiež patrí rozhodnutie, že hrdinovia Anjelov si v lete spravia Vianoce. To je dosť bežný motív z zjednodušujúcich hollywoodskych melodrám, voči ktorým sa Róbert Šveda jasne vymedzuje. Napriek tomu jeho film je naozaj iný. Intimita a emócie sú v ňom nezvyčajne obnažené, a on o nich odvážne a citlivo rozpráva.