Umrieť pre dielo? Hlúposť!

Slovenka Alexandra Salmela mala s knihou 27 čiže Smrť robí umelca vo Fínsku úspech. Zaslúžene. Problém je len v jej preklade.

Je mladou lúzerkou, ktorá sa považuje za umelkyňu. Túži napísať zásadnú knihu, a potom sa trebárs pridať do Klubu 27, k umelcom, ktorí v tomto veku zomreli. Hlavne že si ju budú pamätať davy.

Problémom je, že Angie, vlastne Marta Stašková, na žiaden „veľký text“ nemá. Každému aspoň trochu príčetnému je jasné, že jej písačky sú príšerné a že hoci strašne chce, v skutočnosti netuší, čo to vlastne chce. Tobôž ako to dosiahnuť.

Recenzia

27 čiže Smrť robí umelca

• Alexandra Salmela
  2011
• Vydalo Q 111

Ale skúša, a hádam by tomu mohla pomôcť samota kdesi na fínskom vidieku s miestnymi bio-eko-hocičo- poberateľmi sociálnych dávok, kde môže „nádejná“ spisovateľka vymeniť svoje patetické ja za pustovnícku romantiku. Alebo aspoň za opis rodiny v susedstve, ktorá si robí nárok na jej chatku – a najmä saunu.

Zúfalci, pokusné zvieratá

Alexandra Salmela je Slovenka, ktorá žije vo Fínsku, po fínsky napísala knihu, dostala za ňu miestnu cenu za debut, nominovali ju na najprestížnejšie fínske literárne ocenenie i našu Anasoft literu. Takéto texty sa potom ťažko čítajú bez predsudkov - a vlastne je to aj zbytočné.

Salmela totiž napísala zaujímavú skladačku, koláž rôznych pohľadov na svoje románové postavy počnúc sarkastickou škodoradostnou mačkou a končiac infantilno-rozprávkovým pohľadom plyšového prasiatka.

Prehliadke svojich skrachovaných zúfalcov, ktorým nefungujú vzťahy, rodiny a vlastne ani zdravé osobnosti, tak dala dôvod, prečo ju čítať. A my postavy sledujeme ako pokusné potkany v klietke a s výnimkou spisovateľskej antihrdinky im vlastne ani nevidíme do hláv. Čo je azda lepšie ako banálne literárne psychologizovanie.

V tomto je text najsilnejší - z odstupu pomaly buduje stavebnicu, ktorá síce nemá žiaden príbeh, no je viac než len ďalším štylistickým cvičením. Vtedy vám ani tak neprekáža, že niektoré veci v texte nie sú tak úplne logické.

Neodkladajte ju

Slovenský preklad inak výborného textu má však obrovský problém. Je až nepochopiteľné, že podobne ambiciózne a vzhľadom na predchádzajúce ocenenia aj zjavne zaujímavé knihy vo vydavateľstve nik nečíta.

Ako si vysvetliť, že takémuto zaujímavému textu chýba základná jazyková redakcia? Obzvlášť na prvých zhruba sedemdesiatich stranách knihy je také obrovské množstvo chýb, zlých delení slov, chýbajúcich čiarok a písmen (Kafka s malým „k“), že až uvažujete, či to čírou náhodou nie je autorský zámer.

Je urážkou čitateľa, ktorý si takúto knihu kúpi a zistí, že niekto si nedal námahu rukopis poriadne prečítať. Bolo by však chybou, ak by ste túto knihu v zlosti z hlúpych chýb odložili. Naozaj si zaslúži pozornosť.