Herečka Kristína Farkašová: Najviac zaberá, ak strápňujete sám seba

Vydané 17. 5. 2012 o 0:00 Autor: Miloš Krekovič

Vyhľadávanou tvárou sa stala aj bez diplomu z herectva. Ako jedinú slovenskú herečku pred tridsiatkou získala nomináciu na prestížne filmové ocenenie Český lev. KRISTÍNA FARKAŠOVÁ hovorí, že k remeslu pristupuje komerčnejšie ako jej otec – divadelník.

Najnovšie vás uvidíme v novom slovenskom filme Anjeli.

Na premiéru sa teším, zatiaľ som film nevidela. Dokonca som nečítala ani scenár.

To sa išlo bez scenára?

Konečnú podobu scenára určilo až nakrúcanie. Kým cez deň sme nakrúcal, v noci Robo Šveda - režisér a scenárista - scenár dopisoval a prispôsoboval ho okolnostiam. Takže základ som poznala, ale o detailoch výsledku viem iba z traileru a rozprávania kolegov.

Anjeli - prvý gay slovenský film?

Akú tam hráte postavu?

Rehoľnú sestru. Pre mňa je to netypické nielen preto, že väčšinou hrávam postavy s krátkou sukňou a hlbokým výstrihom, ale aj preto, že Anjeli sú gay film.

Gay film?

Vo svete filmu je gay film špeciálna kategória s presnými pravidlami, ktoré treba dodržiavať. Pamätám si z nich útržky, napríklad, že každý taký film musí zobrazovať homosexuálne vzťahy, obsahovať záber, kde je aspoň chvíľu herec holý a podobne (smiech).

To Anjeli spĺňajú, hoci jeden gay festival už prihlášku odmietol s tým, že film je príliš heterosexuálny.

 

Čo v takomto filme môže robiť mníška?

Stará sa o umierajúceho gaya - divadelníka. Objavili sa názory, že je to nereálny motív, ale dúfame, že sú aj rehoľné sestry, čo by s tým nemali problém. Možno sa niektoré inšpirujú.

Slovensko je krajina, kde mierumilovný pochod ľudí s inou sexuálnou orientáciou sprevádzajú ťažkoodenci a protesty politikov. Ako gay film u nás prijme publikum?

Anjeli sú predovšetkým zaujímaví témou a spracovaním, nielen faktom, že ide o gay film. Veci, o ktorých hovorí komorný príbeh, môže prežiť každý, bez rozdielu orientácie, rasy, čohokoľvek. Vo filme nie je nič, čo by mohlo diváka uraziť či rozhorčiť.

Aspoň ja na gayoch nevidím nič čudné, medzi kamarátmi mám možno viac homosexuálov ako heterosexuálov. Kto nie je zvyknutý, možno vníma dvojicu objímajúcich sa mužov čudne. Film, v ktorom sa mihne nahý chlap, je však dnes normálna záležitosť aj pred desiatou hodinou večer.

farkasovarocna.jpg

Rok 1983, oslava prvých narodenín so starými rodičimi.

Preto ste moderovali Dúhový pochod homosexuálov?

Nezdá mi na tom nič zvláštne, moderovala som ho už dvakrát. Tento rok mám pauzu, termín sa kryje so svadbou, kam som pozvaná. Áno, tá svadba bude heterosexuálna (smiech).

Anjeli vznikali s neveľkým rozpočtom. Dostali ste honorár?

Všetci herci pracovali bez nároku na honorár. Je to taký kamarátsky film. Nakrúcalo sa v prenajatých chatách v Plaveckom Štvrtku a vždy po práci sa štáb kúpal, griloval, žúroval. No uznajte, dá sa niečo také vnímať ako práca?

Čo to bude za žáner?

Je to poetický, komorný, smutný aj veselý príbeh so zvláštnym plynutím času. Už príbeh, kde sa Vianoce oslavujú v lete, by mu mal dodávať zvláštny časopriestor a poetické kvality.

Robo Šveda tak nepriamo nadväzuje na svoj poviedkový film Démoni.

farkasovavyska.jpg

Foto - Peter Žákovič

Pouta u nás zapadli

Páčia sa vám súčasné slovenské filmy?

Nie som dobrý respondent na túto otázku. Mne sa totiž skoro všetko páči, vo všetkom sa snažím nájsť niečo pekné. Dokonca, keď som kedysi v škole písala divadelné recenzie, vždy ma hnevala kritika za každú cenu.

Divadlo si zaslúži pozitívny ohlas v situácii, keď väčšina ľudí pred návštevou divadla uprednostní nákupné centrum. Zaslúži si reklamu formou kvalitnej recenzie, ktorá upozorní na niečo pozitívne.

Nemajú byť recenzia a reklama úplne rozdielne žánre?

Za všetkým vidím snahu a nechcem ju dehonestovať. Som taký charitatívny typ. Ak sa mi inscenácia nepáčila, radšej som sa rozhodla vôbec o nej nepísať.

V úspešnom českom filme Pouta ste hrali žeriavničku. Kto vás oslovil? Neboli ste veľmi známa, mali ste dvadsaťosem rokov, za sebou úlohu v okrajovom filme Posledné plavky.

Posledné plavky nie je práve môj obľúbený film.

Prečo?

Lebo je strašný. Ale je zaujímavé, ako sme sa z čohosi „déčkového“ vyšvihli. Režisér Plaviek neskôr produkoval film Dom, ktorý dostal množstvo ocenení, ja som si zahrala v skvelých Poutech Radima Špačka, režiséra, čo mimochodom tiež niekoľko rokov predtým získal Plyšového leva.

A ako ma objavili? Normálne cez kasting. Pôvodne som tam dokonca ani nechcela ísť, prehovorila ma kamarátka Tereza, ktorá vtedy pracovala v kastingovke.

A nakoniec z toho bola nominácia na Českého leva.

Čo bola viac-menej náhoda.

Ale dobrý pocit, nie?

Herec, ktorý pri nakrúcaní vopred myslí na ceny, podľa mňa nebude psychicky v poriadku. Dojem z výsledku predsa do veľkej miery ovplyvňuje náhoda - či obľubujete ten-ktorý typ herečky, či máte náladu, či vám sadne príbeh.

Ceny českej kritiky, kde Pouta bodovali, ma pripravili na to, že možno dostaneme nominácie, ale že by som mohla byť nominovaná ja? Prvý mi to oznámil priateľ, ktorému som najprv vynadala, že si zo mňa robí žarty. Uverila som, až keď mi poslal odfotené blahoželania od kamarátov z Facebooku.

Katarziou pre mňa potom boli rodičia, ich dojatie a to, ako prežívali slávnostné odovzdávanie levov. Je veľmi príjemné, ak má rodič objektívny dôvod na hrdosť – veď inak nič úžasné nerobím.

Domáce médiá na filme najviac zaujala Farkašovej milostná scéna...

...ktorá mala asi desať sekúnd. Nie je zvrátené všímať si na celom filme práve to?

Zhrnieme to: slovenské kiná hrali Pouta krátko a médiá nejavili záujem. Pritom film mal nominácie na České levy, hrali v ňom naši herci. Prečo u nás zapadol?

Pouta asi nie je film pre masy, je možno príliš ťaživý, vyžaduje správnu náladu. Navyše, v čase nakrúcania ani nemal slovenského koproducenta.

farkasovapouta.jpg

Pouta Radima Špačka (vpravo) vlani vyhlásili za najlepší český film roka. Nomináciu na Českého leva premenil aj herec Ondřej Malý

Papaláši v čiernych rolákoch

Je to príbeh zo socializmu. Čo si z tých čias pamätá ročník 1982?

Socializmus poznám z rozprávania rodičov. Rada som počúvala príbehy z prostredia disidentov – ako mal Milan Šimečka zakázané študovať, ako odpočúvali rodinu Agi Kalinovej, ktorej dcéra je veľmi dobrou maminou priateľkou. Pre dieťa to boli strašidelné a príťažlivé príbehy. Asi ako historky o vojne a duchoch.

Rodičia navyše mali zmysel pre humor a rôzne ma mystifikovali. Ako malú ma presviedčali, že socha vojaka na Slavíne je Mikuláš, papalášov som si predstavovala ako malé čierne rozprávkové bytosti v rolákoch, čo bývajú na hrade a majú čierne autá.

Keď prišla revolúcia, brávali ma na námestie štrngať kľúčmi. Nadávala som na zimu, ale mama ma dokázala motivovať: štrngáme, aby si mala pekné plyšové zvieratká ako v katalógoch zo západného Nemecka. Mama to popiera, ale ja si pamätám, že práve to ma ako dieťa zaujalo. Takže som si vyštrngala plyšové zvieratká.

Je pravda, že herectvo vám otec zakazoval?

Nie úplne. Hoci som každý večer trávila v divadle, po herectve som veľmi netúžila. Chcela som to vyskúšať. A neverila som rodičom, keď vraveli, že na to netreba diplom.

Pritom mali pravdu.

Veď práve. Ešte na gymnáziu som sa zúčastnila na konkurze do inscenácie Zločin a trest divadla Astorka a režisér, pán Roman Polák ma poslal širokým oblúkom preč. Bolo mi to veľmi nepríjemné, vtedy som si povedala, že herečkou radšej nechcem byť.

Začala som čítať Zločin a trest, na skúškach v divadle som sedávala v zadnom rade a pozorovala. Tak som zistila, že súčasťou divadla je aj čítanie a práca s textom, nielen herectvo. Ponorila som sa do toho tak, že som šla študovať dramaturgiu – v Bratislave a rok som bola v Prahe.

Líšila sa pražská škola od našej?

V Prahe berú školu vážnejšie študenti aj pedagógovia. Ako bifľoška z VŠMU, čo vždy pracovala viac, ako mala, aby dokázala, že nie je protekčné decko, som v Prahe šokovaná zistila, že musím pridať.

Môj pražský pedagóg, pán Jan Vedral, sa študentom veľa venoval, brával nás do divadla, na festivaly. Veľa sme čítali a písali. Museli sme a bavilo nás to.

Čo presne robí divadelný dramaturg?

To závisí od vzťahu s režisérom. Sú režiséri, čo dramaturgov nepotrebujú, a sú dramaturgovia, čo akurát vytvoria bulletin a nevstupujú do tvorivého procesu. Ja som dramaturgičkou stihla byť len v škole a pri jednej inscenácii Radošinského naivného divadla.

V škole sme s režisérom Majom Amslerom robili inscenáciu Ivanov, ktorá získala cenu Dosky, ale to som nerobila úplne zodpovedne. Je ťažké stotožniť sa s režisérom, ak vás k nemu pridelia. Lepšie je, ak sa režisér a dramaturg pre spoločný text a inscenáciu rozhodnú.

Nechýba vám diplom z herectva?

Škola nezaručí, že budete dobrým hercom a nájdete prácu. Ja samú seba neviem zhodnotiť ako herečku. Len viem, že mám šťastie - možno som fotogenická a zaujímavá ako typ.

Ryšavosť je pre herečku výhodou?

Ryšavých herečiek je na Slovensku štyri - päť. Najnovšie som počula aj to, že vraj Farkašová je opozeraná. Možno teda zase príde čas, keď budem pol roka čakať na prácu. Utiahnem si opasok a budem predávať tričká na urban marketoch.

farkasovaposledneplavky.jpg

S hercom Petrom Čtvrtníčkom (v strede) v trochu zabudnutom českom filme Posledné plavky (2007)

Umenie a Gottova vernisáž

Ponuky aj odmietate?

Odmietam. Robím veľa komerčných vecí, ale práca ma musí zaujať. Páči sa mi citát - nájdite si prácu, čo vás baví, a už nikdy nebudete musieť chodiť do práce. To je môj prípad. A vďaka komerčným akciám si dokážem našetriť aj na tie nekomerčné.

Napríklad si môžem dovoliť zobrať dovolenku a zadarmo účinkovať vo filme, ako sú Anjeli.

Hráte v umelecky ambicióznom klubovom filme a zároveň vás vidno na vernisáži Karla Gotta. Nežijete naraz v dvoch rozdielnych svetoch?

Pozor, ja Karla Gotta uznávam.

Aj ho bežne počúvate?

Bežne nie, v rádiu ho však neprepínam. Keď sa mi v relácii Legendy popu Karel Gott podpísal na ruku, vôbec mi neprekážalo, že to nešlo zmyť. Máte však pravdu, že moja generácia uvažuje komerčnejšie, ako napríklad môj otec, ktorý je čistokrvný divadelník.

Neplánovala som vstúpiť do šoubiznisu, ale stalo sa. Niekedy je to trochu obchod s mäsom, je to však normálna práca a príjem. Akurát som na viac očiach. Predstavte si, že by ste sledovali napríklad grafika pri práci v trenírkach za počítačom.

Že by ste v priamom prenose hodnotili jeho výkon, nasadenie, vizáž. Herca takto hodnotia.

Neželaná pozornosť je súčasťou šoubiznisu. Viete, aké slová s vaším menom spája internetový prehliadač?

„Rozvod“, „svadba“, „akty“?

Tiež, a ešte „sexi“, „tetovanie“, „výška“.

Vážne?

Plus slovo „depresie“.

Depresie sú téma, ktorú som, dúfam, uzavrela. Po tom, čo mi v noci volali neznámi samovrahovia s prosbou o pomoc, nechcem vzbudzovať dojem, že som psychológ a viem pomáhať pacientom s depresiou. Pomohla som už otvorením tejto tabuizovanej témy.

Herec je vystavený neustálej kritike. Nie je to rizikové pri sklonoch k depresii?

Určite je, ale čo mám robiť? Zatiaľ sa mi nechce preštelovať a robiť niečo úplne iné. Nie vždy pozornosť obľubujem. Na herectve ma baví proces, skúšanie, nie klaňačka. Až spätne si uvedomujem zvrátenosť bulváru.

Prečo Google pri mojom mene navrhuje slová rozvod či výška? To na mne nie je viac zaujímavé? Ešte šťastie, že sláva sa končí v Rakúsku. Ako sa vraví o našich celebritách – pred Bohom a v Hainburgu sme si všetci rovní.

Ste celkom aktívna na sociálnych sieťach.

Už som bola upozornená na svoju závislosť od Facebooku a snažila som sa ju obmedziť. Sociálna sieť je fajn tým, že umožňuje samotu aj komunikáciu – záleží len na nálade.

Farkasovaproducenti2.jpg

S Csongorom Kassaiom a Mariánom Slovákom v Producentoch. Úspešný muzikál mal v Bratislave 56 repríz a potom sa presunul do Košíc. Foto - TASR

Tridsať rokov

Patríte medzi ľudí, pre ktorých je Facebook hlavným médiom a nečítajú iné?

Bože nie! Čítam aj noviny, počúvam Slovenský rozhlas.

Váš názor na politiku?

Kedysi som sa snažila byť zodpovedná a viac sa v tom orientovať. Po sklamaniach ma politika zaujíma čoraz menej. Pochybujem, že na tom niečo zmení jednotlivec. To mám v nedeľu na obed sledovať politické diskusie? Ďakujem, radšej obedujem s rodinou.

Budete mať tridsať rokov. Keď pozeráte na mladších, dnešných dvadsiatnikov, cítite nejaký generačný rozdiel?

Mám pocit, že oni rozmýšľajú úplne inak. Môj dvadsaťtriročný brat študuje právo, perfektne ovláda jazyky a už teraz má jasné ciele, kam to chce dotiahnuť. Ja som fungovala viac-menej náhodne, zaoberala som sa divadlom, do detailov.

On sa vzdeláva širokospektrálnejšie a často pracuje aj zadarmo, len aby získal zručnosti do životopisu. Akoby dnešní dvadsiatnici boli priebojnejší a chceli viesť pohodlný život. No páči sa mi, že k peniazom nechcú prísť zadarmo a skutočne makajú. Aspoň môj brat to tvrdí (smiech).

Vy ste boli bez predstavy o kariére?

Úplne. Zároveň od mojej bývalej slovenčinárky z gymnázia počúvam, že mladí nečítajú, nechodia do divadiel. Keď idem po meste a vidím, do akých drahých podnikov sa chodia zabávať, uvažujem, odkiaľ na to majú a či sa zvýšilo vreckové. Aj mnohí mladší herci chcú byť hneď bohatí, hrnú sa do seriálov a zabúdajú na divadlo, čo je veľká škoda.

Niečo iné ako film a televízia je stand-up comedy, keď stojíte pred plným klubom, ktorý treba rozosmiať vtipnými rečami. Čo najviac zaberá?

Samozrejme, že príbehy o sexe, nadávky. Najviac však zaberá, ak sám seba strápňujete. Ľahšie to má pritom úplne neznáma osoba. Keď si chcem zo seba uťahovať ja, nie vždy to ide, pretože ma kadekto pozná a už má predsudky.

Stand-up comedy je herecký tréning, teraz v tom mám pauzu. Postaviť sa pred plný klub ľudí si vyžaduje sebavedomie, čo mi často chýba.

Zato sa venujete charite.

Veľmi sa teším, že som sa stala ambasádorkou projektu Nájdite sa so psom z útulku. Ako som zistila, venovať sa viacerým charitám naraz sa nedá, trošku som vyhorela. Teraz sa naplno venujem opusteným psíkom. Najbližšia akcia je 17. júna v Horskom parku v Bratislave.

Hlavné správy

Z DOMOVA

V ktorých okresoch je najviac onkologických diagnóz?

Z porovnania výskytu onkologických ochorení mužov i žien vychádza nepriaznivo Bratislava či Komárno.

TV.SME.SK

Riaditeľ divadla Romathan: Museli sme klamať, že na západe sa žije horšie

Pozrite si dokument o tom, čo zobral a čo priniesol November 89 Rómom.

TECH.SME.SK

Severná Kórea sa ďalej vyhráža USA: Spolupracujte, inak budú vážne následky

Severokórejská diktatúra tvrdí, že za útokom na Sony Pictures nie je.

KOMENTÁR PETRA MORVAYA

Spoplatnený obsahAko zruinovať štát bohatý na ropu

Lídri Venezuely a Ruska by dokázali zruinovať akýkoľvek štát.

Kristína Farkašová (1982)
Televízna, filmová a divadelná herečka. Narodila sa v Bratislave v rodine herca Borisa Farkaša. Vyštudovala dramaturgiu na VŠMU v Bratislave. Hrala v Činohernom klube Praha, v Radošinskom naivnom divadle, v muzikáloch Producenti, Príbeh ulice II. Objavila sa vo filmoch Posledné plavky (2007), Olé, zápražka (2010), Dlhá cesta domov (2011), Obzri sa včas (2011). Účinkovala v seriáloch Rodinné tajomstvá, Rádio Fresh, Ordinácia v ružovej záhrade, Zlomok sekundy, Hoď svišťom, Nevinní. V televízii moderovala relácie Cestoviny, Postav dom, zasaď strom, Legendy popu. Za výkon vo filme Pouta (Radim Špaček, 2011), ju vlani nominovali na prestížnu filmovú cenu Český lev.

Kristína Farkašová (1982) Televízna, filmová a divadelná herečka. Narodila sa v Bratislave v rodine herca Borisa Farkaša. Vyštudovala dramaturgiu na VŠMU v Bratislave. Hrala v Činohernom klube Praha, v Radošinskom naivnom divadle, v muzikáloch Producenti, Príbeh ulice II. Objavila sa vo filmoch Posledné plavky (2007), Olé, zápražka (2010), Dlhá cesta domov (2011), Obzri sa včas (2011). Účinkovala v seriáloch Rodinné tajomstvá, Rádio Fresh, Ordinácia v ružovej záhrade, Zlomok sekundy, Hoď svišťom, Nevinní. V televízii moderovala relácie Cestoviny, Postav dom, zasaď strom, Legendy popu. Za výkon vo filme Pouta (Radim Špaček, 2011), ju vlani nominovali na prestížnu filmovú cenu Český lev.

Foto: Peter Žákovič

  • 4 hodiny
  • 24h
  • 3dni
  • 7dní