SME

Čo to znamená byť niekde doma

Tomáš Leňo a Jozef Ondzik začali fotografovať oblasť, kde žijú Rusíni, pred tridsiatimi rokmi. V Humennom krstia knihu, ktorej obsah sa nedá zrátať číslami.

Jalová 1996, Jozef Ondzik. Knihu Rusíni vydalo O.K.O. v spolupráci so Slovartom. Krst sa začne vo štvrtok o 17.00 h vo Vihorlatskej knižnici v Humennom.Jalová 1996, Jozef Ondzik. Knihu Rusíni vydalo O.K.O. v spolupráci so Slovartom. Krst sa začne vo štvrtok o 17.00 h vo Vihorlatskej knižnici v Humennom. (Zdroj: Tomáš Leňo, Jozef Ondzik)

Kniha fotografií o Rusínoch nie je ako encyklopédia, ale dozviete sa z nej všetko podstatné.

„Táto je moja obľúbená,“ hovorí Jozef Ondzik a ukazuje fotografiu, na ktorej stojí muž vo dverách domu, nahrubo postaveného z kvádrov. V ruke drží prútený košík s jedlom. Je Veľká noc a ide ho dať posvätiť.

„Bol to ťažký alkoholik, žena aj celá rodina ho už nezniesla, tak prišiel do Ruského Potoka, kde mu chlapi uprostred dediny postavili provizórny dom, v ktorom niekoľko rokov žil. Skrátka ho absorbovali. Keď umrel, dom rozobrali,“ opisuje príbeh snímky, ktorú však v knihe Rusíni nenájdete.

A nenájdete tam ani ďalších asi stošesťdesiat, ktoré sa budú dnes na jej krste premietať vo Vihorlatskej knižnici v Humennom.

Predsa len, za tridsať rokov, počas ktorých sa Tomáš Leňo a Jozef Ondzik s prestávkami vracali do dedín na východe Slovenska, sa nazhromaždilo oveľa viac silných príbehov, magických denných rituálov či osobných zážitkov, než sa mohlo vojsť do jednej knihy.

Napriek tomu v nej nič nechýba. Je úprimná, hlboká a krásna. Nie je nasilu idylická, prvoplánovo ironická, ale ani príliš vážna. A okrem toho, že hovorí najmä o Rusínoch, sa pýta, čo to vlastne znamená byť niekde doma.

01-120x90.jpg ico
Pozrite si dokumentárne fotografie Tomáša Leňa a Jozefa Ondzika, ktorí sa téme Rusínov venovali niekoľko rokov.

V tandeme

„Vyrastal som v Humennom a občas som počul slovo rusnak. Nevedel som, kto sa týmto slovom označuje,“ píše v úvode knihy Jozef Ondzik. S Tomášom Leňom boli najlepší priatelia a oboch zaujímalo fotografovanie.

V osvetovom stredisku pôsobila Marika Mišková, organizátorka kultúrnych akcií a výstav amatérskych i profesionálnych umelcov. Práve ona stála za nápadom dokumentovať výstavbu vodnej priehrady Starina na konci sedemdesiatych rokov.

„Každý rok sa tam schádzali fotografi, výtvarníci a filmári,“ hovorí Jozef Ondzik.

„Zvláštne je, že zahraniční zaznamenávali hlavne tú monumentálnu stavbu. My sme mali s Tomášom šestnásť–sedemnásť rokov, ale oveľa viac nás zaujímalo, ako to vnímajú ľudia, ktorí sa musia pre ňu vysťahovať. Zrejme to bolo aj podvedomým odporom proti všetkému budovateľskému,“ vysvetľuje. Najprv fotografovali v rámci organizovaných stretnutí, neskôr prichádzali aj sami. Potom sa rozišli, aby sa v roku 1996 opäť zišli a pokračovali v tom, čo začali.

Nikto neprišiel

„Obchádzali sme dediny pod Bukovskými vrchmi a hľadali sme takú, ktorá by ich vystihovala najviac. Rozhodli sme sa pre Ruský Potok – tvorí ju šesťdesiat domov, poznačilo ju vysťahovanie, žijú v nej najmä starší ľudia, ale aj dosť mladých, ktorí stále dodržiavajú sviatky,“ vraví Ondzik. Postupne však pridávali aj iné – nedalo sa inak.

„Doteraz sa ozývajú ďalší a pýtajú sa, prečo sme neboli aj u nich,“ hovorí. A pritom boli najprv miestni obyvatelia veľmi nedôverčiví, mysleli si, že ich fotografi ukážu v nelichotivom svetle. Dôveru si získali až výstavami v krčmách a kultúrnych domoch.

„Na vernisáž tej prvej v Ruskom Potoku neprišiel nikto. Hovorili, že nás nechcú rušiť, ale fotky si napokon všetci dobre pozreli a začali nám veriť,“ hovorí Ondzik a priznáva, že uvažovali aj nad tým, že ešte niektoré konkrétne miesta a ľudí odfotia, aby bola kniha Rusíni kompletná.

Nedá sa všetko

Nie je to encyklopédia, kde nájdete každú osobnosť či miesto hlásiace sa či patriace k Rusínom. Okrem fotografií, odvíjajúcich sa v tesnom spojení s prírodným a cirkevným cyklom, sú tu však aj texty.

Peter Švorc píše podrobne o histórii rusínskeho obyvateľstva u nás v náboženských a politických súvislostiach, Oľga Glosíková o ich kultúre, teoretik umenia Aurel Hrabušický o obsahu a forme fotografií. Na ich výbere a celkovej úprave knihy sa podieľal grafický dizajnér Boris Meluš.

Výsledkom je skutočne výnimočný dokument o ľuďoch, miestach a o čase, ktorý nikde nestojí, hoci sa to tak na prvý pohľad môže zdať.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Kultúra

Komerčné články

  1. Špičkové pokrytie v záhrade či v pivnici? Takto internet rozšírite do každého kúta
  2. Ale že brutálny hráčsky notebook
  3. Prečo cena Bitcoinu rastie? Kam až môže vystúpať?
  4. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe
  5. Priesady ako zo škatuľky
  6. Chceš vlastniť nový Galaxy S24, vyskúšaj ho vďaka Try Galaxy?
  7. Každý piaty zomrie
  8. Bezstarostný relax? Objavte tieto skvelé hotely pre dospelých
  1. Na zdraví záleží
  2. Prečo cena Bitcoinu rastie? Kam až môže vystúpať?
  3. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe
  4. Jar bez únavy: Aktívny životný štýl ako liek
  5. Rozbieha sa online súboj o najkrajšiu obnovenú pamiatku
  6. Súťaž Fénix – Kultúrna pamiatka roka štartuje online hlasovanie
  7. Štartuje online hlasovanie o najkrajšiu obnovenú pamiatku
  8. Slováci hlasujú online za najkrajšiu obnovenú pamiatku
  1. Bezstarostný relax? Objavte tieto skvelé hotely pre dospelých 12 109
  2. Špičkové pokrytie v záhrade či v pivnici? 9 697
  3. Budúcnosť VÚSCH je v špičkovej medicíne a spokojnosti pacientov 8 773
  4. Každý piaty zomrie 8 677
  5. Devínska Kobyla teraz 6x dobrodružnejšia: Tipy, čo neprehliadnuť 3 782
  6. Trúfame si pristáť s lietadlom, ale na toto nám odvaha chýba 3 724
  7. Značka Cupra má na Slovensku už šesť nových Cupra garáží 3 507
  8. Ako sporiť na dôchodok? Radí odborník 3 022
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
  1. Milan Buno: Toto by si mali prečítať všetci, ktorých máte radi | 7 knižných tipov
  2. Samuel Ivančák: 75 rokov života s hudbou. Pavol Hammel jubiluje
  3. Radko Mačuha: "Ten obraz mi pripadá totálne nechutný. A to som volil progresívcov ".
  4. Erika Telekyová : Ivica Ďuricová: "Čo je raz na internete, už je tam navždy."
  5. Tupou Ceruzou: Národné menu
  6. Samuel Ivančák: Steven Wilson: Hudobník bez tvorivých limitov
  7. Erika Telekyová : Knižná novinka, ktorá nesmie chýbať u žiadneho milovníka Harryho Pottera
  8. Vladimír Hebert: Death of Love - Nešťastie v láske riešené motorovou pílou
  1. Elena Antalová: Vídala som iného Danka s ochrankou 25 177
  2. Peter Kysela: BUM. A je to tu. 22 457
  3. Ivan Čáni: Tomáško od Tarabov, aj ja som bol „bezdomovcom zasypaným exekúciami“ ako riaditeľ RTVS. 20 689
  4. INEKO: Ambulantní lekári zarábali v roku 2022 v priemere 4 836 eur – najviac pediatri, gynekológovia a všeobecní pre dospelých, najmenej kožní a internisti 16 644
  5. Marek Mačuha: Problém zvaný Tipos 13 764
  6. Ján Šeďo: V roku 1982 som sa stretol s mechom udretým, on stále žije ? 11 136
  7. Martin Sukupčák: Ako SPP distribúcia okráda občanov 9 872
  8. Ján Šeďo: Súhlasím s Tarabom, problémy začínajú, jeden už nakupuje v L. Mikuláši. 8 140
  1. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  2. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny
  3. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 75. - V roku 1913 objavil Boris Vilkitský posledné súostrovie na Zemi - Severnú Zem
  4. Post Bellum SK: Pri vysídľovaní na nich v Budapešti kričali: vlastizradcovia!
  5. Yevhen Hessen: Založenie kryptomenovej spoločnosti: kľúčové kroky a úvahy
  6. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 74. - Podmorská expedícia Huberta Wilkinsa na severný pól - 1931
  7. Yevhen Hessen: Zákulisie vydávania: požiadavky a postup
  8. Monika Nagyova: Muži s kyticami, kde že ste?
SkryťZatvoriť reklamu