Zámok ukrývajúci svet

Vydané 22. 6. 2012 o 18:38 Autor: Marek Godovič

Po Procese siahlo divadlo Astorka Korzo ’90 po ďalšej Kafkovej knihe.

Meno Franza Kafku pôsobí aj dnes priam hypnoticky. Mnohí si z neho vytvorili mýtus, ďalší sa nechávajú unášať jeho schopnosťou postihnúť bizarnú a grotesknú realitu nášho sveta, iní ho vnímajú len ako jednu z turistických atrakcií, pre ktorú sa oplatí navštíviť českú metropolu. Kafkovi sa nedá uprieť nadčasovosť odkazu, v ktorom veľmi ostro kritizuje absurdné a byrokratické pomery v štáte. Tieto javy spoľahlivo dobre fungujú nielen v obdobiach totalitných režimov, ale aj v našej dobe nákupných centier, hypoték či reklám.

To by mala byť dostatočne živná pôda pre divadlo Astorka Korzo´90, ktorej súbor už roky pracuje so spojením groteskného a psychologicky prepracovaného herectva. Dokázali to už vo svojej inscenácii Proces.

Po rokoch sa dramaturgia vracia s dramatizáciou jeho ďalšieho románu Zámok v réžii Romana Poláka.

Už výberom titulu ponúkajúceho množstvo interpretácií sa môže zdať, že sa súbor vracia k dnes už legendárnej poetike svojich komorných inscenácií založených na absurdite a nadsázke so silným odkazom.

Polák ale Kafku neinterpretuje, snaží sa vytvárať svojbytný svet, ktorý sa nachádza takmer v bezčasí bez zjavnej aktualizačnej narážky, alebo jednoznačného výkladu. To môže byť problém pre bežného diváka, ktorý sa ťažšie dostáva do neurčitého sveta zakomplexovaných postáv a postavičiek, ktoré škodoradostne stavajú svoju existenciu na utrpení druhých, rovnako ako aj pre znalých divákov so svojou pevnou predstavou.

Spolu s Danom Majlingom Polák ponechal z románu všetky dôležité dejové body, ktoré zdramatizovali bez veľkých zásahov. To sa aj prejavilo na tempe inscenácie, ktorá z rytmizovanej grotesknejšej prvej časti prešla do realistickejšej a rozvláčnej druhej polovice. To už vnímanie diváka, vzhľadom na dĺžku a náročnosti samotnej filozofie autora, mohlo byť rovnako otupené ako zememerača K.

Roman Polák hlavnú úlohu zveril mladému hercovi Jurajovi Lojovi, pôsobí stratene a odovzdane, ale postupne nadobúda väčšiu istotu a rozhodnosť. Je viac nechápajúcim cudzincom ako buričom. Pomocníci Mariána Labudu ml. a Gabriela Tótha trefne a zohrato skúšajú zememeračovu trpezlivosť.

Rebeka Poláková ako Frída má sklon miestami zbytočne dodávať postave psychologické vysvetlenie, ale pritom v scénach s pomocníkmi, v ktorých sú groteskne vtipné. Vydarene komicky pôsobí Boris Farkaš, Ady Hajdu či Zita Furková. Už rozpačitejšie vyšli časté výjavy s pravidelnými sexistickými narážkami, ktorými oplývajú v rôznej miere všetky postavy.

Scéna Toma Cillera vzhľadom na možnosť vizualizácie kafkových slovných hračiek pôsobila minimalisticky, okrem závejov skartovaných dokumentov, v ktorých sa brodia herci či maskami. Spolu so svižnou hudbou Lucie Chuťkovej rytmizuje dej svojimi častými zmenami na rôzne priestory.

Zámok aj napriek neprítomnosti aktuálneho odkazu, v ktorom sa netriafa do niekoho konkrétneho, je po veľmi pozornom vnímaní zamyslením nad nefungujúcim systémom sveta, ktorý nemôžeme nikdy veľmi pochopiť, môžeme na neho len nadávať, bojovať s ním a idealisticky veriť, že jeho existencia je len sen.

 

Hlavné správy

AUTORSKÁ STRANA RÓBERTA KOTIANA

Spoplatnený obsahMilan Lasica: Typické pre našu spoločnosť je, že Slováci všetko vydržia

O slovenskej spoločnosti vie vypovedať so znalosťou veci a uhlom pohľadu jemu vlastnými.

ZAHRANIČIE

Spoplatnený obsahStanica v Budapešti sa zmenila na utečenecký tábor (reportáž)

Viac ako tisícka migrantov sa tlačí na malom priestore.

PÍŠE PETER ADAMECKÝ

Spoplatnený obsahLexa, aj my chceme whisky

Únos Michala Kováča mladšieho nesie po dvadsiatich rokoch rukopis spackanej akcie a najmä túžby pomstiť sa vtedajšiemu prezidentovi.

AKTUALIZOVANÉ

Rakúsko na hraniciach odstavilo rýchlik s migrantmi, časť z nich dorazila do Viedne

Nasadli na vlak v Budapešti po tom, ako im polícia prestala brániť vstúpiť na peróny.

Z predstavenia Zámok.

Z predstavenia Zámok.

Foto: JOZEF UHLIARIK

  • 4 hodiny
  • 24h
  • 3dni
  • 7dní