Nový Woody Allen: nie je to náhodou skrytý vtip?

RECENZIA / DO RÍMA S LÁSKOU

Ani veľké herecké mená Allenovi nepomohli. Film Do Ríma s láskou sa mu prosto nevydaril. Čo sa stalo?

Keď mal v roku 2004 na festivale v Benátkach premiéru poviedkový film Eros, bol už  Michelangelo Antonioni v takom zlom stave, že nerozprával, a tak nemohol ani odpovedať na otázky. Scenárista jeho filmu Tonino Guerra, známy ako autor predlohy pre Antonioniho Zväčšeninu a spolupracovník Federica Felliniho, vtedy s úsmevom priznal, že netuší, čo to vtedy deväťdesiatdvaročný Antonioni podľa jeho scenára nakrútil: „Majster sa vo svojich úvahách a myšlienkach dostal tak ďaleko, že ho tam nedokážem nasledovať,“ povedal.

Woody Allen koncom tohto roku dovŕši síce ešte „len“ 77 rokov, no o jeho najnovšom filme sa nedá povedať iné, len že buď sa vo svojich úvahách prepracoval tak ďaleko, že ho nevládzeme nasledovať, alebo sa mu snímka Do Ríma s láskou jednoducho nepodarila.

Ak sa však Allenovi nepodarí film, ešte stále je to príjemná a kultivovaná zábava.

Odkázaný na zahraničie

Americký komik Woody Allen sa za 47 rokov filmárskej kariéry z newyorských klubov prepracoval na svetoznámeho fenoména. Ak nerátame dabingom vytvorenú paródiu What's Up, Tiger Lily? z roku 1966, ako režisér debutoval roku 1969 pseudo-dokumentom o živote fiktívneho bankového lupiča Take the Money and Run.

V roku 1978 získal prvé dva Oscary za réžiu a scenár snímky Annie Hall. Dovedna ho nominovali pätnásť ráz a Oscary získal aj za scenár filmu Hannah a jej sestry (1986) a tohto roku za scenár lanského filmu Polnoc v Paríži.
No Woody Allen je filmársky fenomén aj po stránke kvantity. Od roku 1982 rok čo rok prichádza aspoň s jedným novým filmom. V tomto sa mu vyrovná azda len portugalský režisér Manoel de Oliveira (v súčasnosti 103-ročný!), ktorý od roku 1990 tiež rok čo rok až podnes nakrúca aspoň jeden film.

Ako nezávislý filmár sa Allen, ktorý najmä v ranej tvorbe často čerpal z Bergmana a ďalších klasikov, často musí spoliehať na investorov zo zahraničia. Dlho zostával verný nielen New Yorku, ale aj Manhattanu. Prvý film, ktorý vznikal a aj sa celý odohrával v zahraničí – v Londýne – bol až roku 2005 Match Point. V roku 2008 to bola Almodóvarova Barcelona v snímke Vicky Cristina Barcelona a teraz je to Rím.

Žiaľ – nie Rím Felliniho ani Rím Pasoliniho, Rosselliniho, De Santisov či aspoň Williama Wylera, ale – ak vôbec niečí, tak Rím Maria Monicelliho a Paola Vilaggia. Rím rozmarných nezáväzných komédií.

Krátky čas na celý život

Ambície boli zjavne spočiatku oveľa vyššie, veď pôvodne mal vzniknúť Allenovský Dekameron, ale napokon je z toho poviedkovo ladená snímka. Mimochodom – Allenova prvá od Všetko, čo ste chceli vedieť o sexe (ale báli ste sa na to opýtať) z roku 1972. A prvá po šiestich rokoch od filmu Sólokapor, v ktorej Allen aj hrá.

Problémom je, že celú akoby bez napätia i prekvapení, ako veselú letnú konverzačku poskladal z už použitých a osvedčených príbehov, zápletiek, motívov, postáv, ba aj replík a gagov. Všetko sme už v niektorom z jeho filmov počuli a videli. Až na Rím, lenže Večné mesto akoby tu fungovalo len ako nutná kulisa pre viaceré vtieravé talianske product placementy.

Teda – ak nejde o skrytý vtip: nafilmovať Rím tak, ako ho vidia americkí turisti, ktorí sem zavítajú na krátky výlet a potom celý život tvrdia, že ho dobre poznajú.

To by bol film!

Medzi účinkujúcimi sú opäť hviezdy – a to nielen hollywoodske (Ellen Page, Penélope Cruz, Alec Baldwin, Judy Davis, Carol Alt), ale aj talianske (Roberto Benigni, Ornella Muti, Riccardo Scamarcio, Isabella Ferrari a ďalší). No napriek tomu alebo azda práve preto je výsledným dojmom určité sklamanie a pocit nevyužitého potenciálu. Ríma ako mesta, kam vedú všetky cesty, talianskej kultúry, vrátane bohatej tradície filmového umenia i veľkých hercov, ktorí nedostali príležitosť nadchnúť nás svojím umením.

A možno je chybou očakávať nadšenie. Možno je fajn, že Woody Allen tu ešte stále je, že nakrúca a dokáže nás rozosmiať, pobaviť i potešiť. No i tak: ak by raz Woody Allen predsa len v Ríme nakrútil s týmito hercami (a s Dariusom Khondjim za kamerou) svoju verziu Boccacciovho Dekameronu – to by bol film!