Sever tentoraz proti… upírom!

Horor Abraham Lincoln: Lovec upírov je úprimný, priamočiary a v rámci svojho žánru dokonale funguje. Nič menej, no – napriek menám s ním spojeným – ani nič viac.

Americkí prezidenti už vo filmoch bojovali s gangstrami, únoscami aj mimozemšťanmi, tak prečo by nemohli likvidovať nemŕtve beštie?

Android Karenina

Žáner, spájajúci klasickú beletriu alebo životy významných historických postáv s brakovou hororovou tematikou zombie, upírov či vlkolakov nie je nový. Dokonca i v slovenskej spisbe nájdeme mash-upové pokusy vykresľovať národných buditeľov čoby bojovníkov proti maďarónskym strašidlám.

Udivujúca je však aktuálna vlna tohto žánru na anglosaskom knižnom trhu.  Najčastejšou obeťou „upravovateľov” sú diela Jane Austenovej (Pýcha, predsudok a zombie, Upír pán Darcy), sestier Brontëových (Jane Slayreová, Búrlivé výšiny a vlkolak… a zombie tiež), Louisy May Alcott (Malé upírky), no neubránil sa im ani Tolstoj (Android Karenina) a objavili sa i prvé pokusy spraviť nemŕtveho aj z Macka Pú (čo je náročná úloha, pretože ide o plyšového medvedíka s celkom malým rozumčekom).

Dvaja Timovia B.

Našťastie niektoré klasické knihy chráni autorský zákon. Osobnosti nie. A tak z Henricha VIII. spravili prepisovatelia vlkolaka, z kráľovnej Viktórie lovkyňu démonov a zo 16. prezidenta Spojených štátov amerických lovca upírov.

V prepisoch víťazí brak, no niektoré sú vtipné a zábavné vďaka novátorsky využitému kontrastu medzi „vysokou“ a „nízkou“ literatúrou či inteligentnej hre so všeobecne známou predlohou. Bolo skutočne len otázkou času, kedy vtrhnú aj na plátna kín. Pochybná pocta stať sa priekopníkmi pripadla dvojici filmových TB: Timovi Burtonovi a Timurovi Bekmambetovovi.

Obaja páni sa stali producentmi a Bekmambetov aj režisérom filmu Abraham Lincoln: Lovec upírov. Obaja sú známi orientáciou na obskúrne žánre a už v roku 2009 pôsobili ako producenti pri vzniku výnimočného celovečerného animovaného filmu 9. Rok predtým sa Kazach Bekmambetov s komerčným úspechom uviedol v Hollywoode snímkou Wanted.

Americký Van Helsing

Scenár k jeho novému filmu napísal Seth Grahame-Smith, ktorý má na rováši aj Pýchu, predsudok a zombie. Od roku 2010 žne úspechy s románom Abraham Lincoln: Vampire Hunter, v ktorom nemení, ale reinterpretuje a manipuluje historické fakty tak, že z Lincolna sa stáva americký Van Helsing. Je teda zrejmé, že o hrdinu sa nemusíme báť, až kým sa nerozhodne zájsť do divadla. Napriek tomu dej nestráca napätie ani svojráznu baladickú patetickosť.

Pridanou hodnotou je bystrá manipulácia s motívmi z iných klasických (Odviate vetrom, Chalúpka strýčka Toma) i moderných diel (najmä Upírskych denníkov Anne Rice, ale aj Upírskej trilógie Guillerma del Tora a Chucka Hogana). Lincolnove skutky tak nadobúdajú novú motiváciu.

Zrušenie otroctva nie je dané potrebou utíšiť počas eskalujúceho konfliktu hlad lojálneho priemyselného Severu po lacnej pracovnej sile a oslabiť vzbúrený poľnohospodársky rurálny Juh, ani humanistickými dôvodmi, ale zámerom skoncovať s upírmi v Severnej Amerike. Pričom Lincolnov boj proti upírom je od samého začiatku bojom osobným, bojom proti konkrétnym nepriateľom. Celému príbehu napodiv úplne chýba motív viery, náboženstva a cirkvi.

Treba vidieť v 3D

Bekmambetov je majster obrazu a jeho film je predovšetkým vizualizáciou Lincolnovej fiktívnej autobiografie. Strieda komorné scény s veľkolepými historickými obrazmi krajín i bitiek a s akčnými súbojmi. Lincolnovou (Benjamin Walker) hlavnou zbraňou je postriebrená sekera, s ktorou stvára dych vyrážajúce žonglérske kúsky.

Likvidácii upírov však chýba citová hĺbka, zobrazená je ako fyzicky náročná, no v podstate mechanická a nudná práca. Napriek efektnému a pomerne účelne využitému trojdimenzionálnemu obrazu (toto je jeden z filmov, ktorý sa skutočne oplatí vidieť v 3D) réžia ani predstavitelia ústredných postáv nedokážu dať hrdinom potrebnú plasticitu a hĺbku tak, aby vnútorne zaangažovali aj diváka, ktorý nie je zapáleným fanúšikom krvavých hororov.

Čím viac je baladickej osudovosti, heroizmu a patetizmu, tým silnejšie chýba nadhľad, odstup a humor, ktorý priniesol popularitu knižnej predlohe.

Obrázky: pohyblivé a krvavé

Najsilnejšími devízami Bekmambetovho filmu sú efektný, sugestívny, chvíľami priam dych vyrážajúci obraz s vysokou mierou výtvarnej štylizácie a skvele zaranžované súboje s dokonalou choreografiou, neobyčajnými postavami, originálnymi rekvizitami a umne využitým tretím rozmerom.

To všetko síce robí z filmu typický letný blockbuster, no napriek tomu doma v USA dosiahli tržby po mesiaci premietania len asi polovicu 70-miliónového rozpočtu. Abraham Lincoln: Lovec upírov očami kazašského filmára je asi pre patriotických Američanov veľmi silná káva.

Recenzia / film

Abraham Lincoln: Lovec upírov (USA 2012), 105 minút
Námet a scenár: Seth Grahame-Smith.
Réžia: Timur Bekmambetov. Kamera: Caleb Deschanel. Strih: William Hoy. Hudba: Henry Jackman.
Účinkujú: Benjamin Walker, Anthony Mackie, Dominic Cooper, Mary Elizabeth Winstead, Jimmi Simpson, Erin Wasson, Robin McLeavy, Alan Tudyk, Rufus Sewell, Marton Csokas a ďalší.
Premiéra v SR: 19. júla