Žiadne olympijské kruhy ani logo, žiadne architektonické dominanty Londýna ani vyobrazenia športovcov, ktorí reprezentujú krajinu. Na olympijskej známke, ktorú vydávajú desiatky krajín vrátane Slovenska, nesmelo byť tento rok zobrazené nič z toho, ak si to krajina poriadne nezaplatila.
Medzinárodný olympijský výbor (MOV) sa rozhodol všetku symboliku olympijských hier na poštových známkach spoplatniť. „Doteraz to fungovalo vo forme materiálnej odmeny, za použitie olympijských kruhov napríklad krajina poskytla MOV tritisíc kusov známok, za použitie loga tristo kusov. Vzhľadom na nízku výrobnú hodnotu známok to predstavovalo približne 100 eur.
Teraz pripravili zmluvu, v ktorej sú stanovené presné poplatky za použitie jednotlivých symbolov, loga, slovných spojení, v ktorých by sa objavil Londýn či olympiáda, ale i športovci reprezentujúci krajinu. Z každej predanej známky by sme odviedli desať percent a z iných filatelistických produktov 16 percent, čo by pre nás znamenalo odvody vo výške niekoľko desiatok tisíc eur,“ vysvetľuje Martin Vančo z Poštovej filatelistickej služby.
Preto napríklad ani netreba rátať s tým, že by v prípade úspechu našich športovcov na olympiáde vydali sériu s ich fotografiami, ako to urobili po olympiáde v Aténach. „Je to dosť kuriózne a povedal by som, že je to proti samotnej olympijskej myšlienke a proti spojeným kruhom, ktoré symbolizujú súdržnosť. Medzinárodný olympijský výbor ich týmto rozhodnutím medzi nami roztrhol,“ hovorí Vančo.
Vzniknutá situácia môže podľa neho ovplyvniť stav natoľko, že vydávanie známok k olympiáde môže v niektorých krajinách zaniknúť. „S medzinárodným odborom Svetovej poštovej únie však už proti tomuto rozhodnutiu postupujeme, bol vydaný aj oficiálny protest, dúfame, že olympijský výbor to prehodnotí.“
Na známke k paralympiáde, ktorá bola vydaná súčasne s olympijskou známkou, všetky symboly sú, keďže paralympijský výbor nezmenil podmienky. Pošta obe známky vytlačila na jednom tlačovom liste, takže sa vzájomne dopĺňajú.
K starovekej olympiáde
Igor Piačka, autor slovenskej olympijskej známky, ktorá vyšla v dvestotisícovom náklade, mal tak sťaženú úlohu, no ako vraví, „aj keď máte absolútnu voľnosť, musíte si zvoliť iba jeden motív, ktorý bude na známke dominantný. Je to zdanlivo veľmi malá plocha, na ktorej sa dá obrazovo pracovať, no dá sa to. Je to však veľmi špecifická práca“.
Voľba motívu padla k začiatkom olympiády v staroveku. Na známke je Niké, bohyňa víťazstva a kňažka, ktorá v Diovom chráme zapaľovala posvätný oheň, a busta Dia, pod ktorého patronátom sa olympijské hry konali, v dolnej časti je rad bežiacich atlétov.
„Napokon som bol rád, že som nemusel použiť konkrétny šport. Už sa mi pri tvorbe olympijských známok v minulosti stalo, že keď som vyobrazil disciplínu, v ktorej sme mali reálne šance na medailu, úplne sme pohoreli,“ hovorí Piačka, ktorý už robil viacero športových známok.
K absencii olympijskej symboliky sa vraj ozvalo veľa zberateľov. Podľa filatelistu Vojtecha Jankoviča je to však možno aj dobré v tom, že si uvedomia, čo vlastne zbierajú. „Vo filatelii sú určité etapy, v ktorých sa zberatelia dostávajú hlbšie. Filatelista musí vedieť, čo zbiera, musí si vytvoriť tému a dopĺňať ju, vyhľadávať nové artefakty a dať jej koncept. Nesmie si nechať zbierku diktovať poštovou správou a jej katalógom. Ak niekto zbiera bohyňu Niké, tak by nemal pozerať na to, že pri nej chýbajú olympijské kruhy,“ vysvetľuje.
Rozhodnutie pošty nepristúpiť ku zmluve vníma veľmi pozitívne: „Urobili vážne rozhodnutie. Ukázali, že nekráčajú v stáde a že vedia urobiť fantastické olympijské známky bez použitia olympijskej symboliky.“
Komerčný moloch
Rovnako vyzerajú aj známky Francúzska či Švédska, iné krajiny sa rozhodli olympiádu na známkach ignorovať. Británia, naopak, vydala také množstvo druhov známok, že pre zberateľov prakticky strácajú zmysel. Ich potenciál je inde. „Uspokojuje sa potreba čosi zbierať, ale to je všetko. Na jednej strane to filatelii pomáha.
S každou olympiádou sa vo vlnách objavia noví zberatelia, iba niektorí z nich sa však tomu naozaj začnú venovať,“ hovorí popredný slovenský filatelista Vojtech Jankovič. „Pre mňa je však olympiáda nezaujímavá, lebo do nej vstúpil obrovský komerčný moloch. A pre ľudí, ktorí vo filatelii majú srdce a vášeň, je to naozaj demotivujúce,“ hovorí.
„Viacerí moji kamaráti filatelisti odchádzajú do Londýna a nevedia, čo vymyslieť, aby sme mali z olympiády filatelistický doklad. Z posledných olympiád už nie je vlastne takmer nič, čo nevyrobili filatelisti, a aj to už vzniká s konkrétnym cieľom,“ vysvetľuje Jankovič. Slovenské známky k olympiáde a paralympiáde však radí medzi jedny z najlepších vo svete, no hovorí, že je dôležité poznať pravý dôvod, prečo sa rozhodnete známky zbierať. „Čím je to povrchnejšie, tým viac peňazí do toho dáte,“ hovorí.
Investícia verzus radosť
Veľa ľudí podľa Jankoviča zbiera známky a neprizná si, že to robia iba preto, lebo sa im to skrátka páči. „Je v tom marketing, ktorý je založený na vizuálnej atraktivite známky. Takmer každý, kto dnes zbiera známky, to robí preto, lebo si myslí, že dobre investuje. Kúpi známku, povie si, že dobre investuje a ešte sa mu to aj páči, no v skutočnosti je to naopak,“ opisuje.
Najväčšou pascou neskúsených zberateľov je predstava, že všetko, čo dnes kúpia, časom automaticky získa na hodnote. „Pokiaľ nezbierate cielene a špecializovane, tak zbierka nenaberá na žiadnej hodnote,“ hovorí úspešný filatelista, ktorého rozsiahla zbierka o histórii bicykla získala zlatú medailu na prestížnej medzinárodnej súťaži.
Mnohí za ním prichádzajú a chcú, aby ohodnotil to, čo roky zbierajú. „Množstvo z nich je bezcenných, lebo nejde o nič unikátne. Hlavné je, nech si uvedomia, či to robia iba pre vlastné potešenie, alebo chcú smerovať na trh a venovať sa tomu detailne.“ To však už vyžaduje množstvo času, peňazí a vášne.
„Nám ide o záchranu historických artefaktov, je to priam vedecká činnosť, skúmam poštovú komunikáciu, ktorá je súčasťou nášho kultúrneho dedičstva. Zaujímajú ma vzťahy a minulosť, nemôžem sa tváriť, že žijeme vo vzduchoprázdne,“ hovorí Jankovič.
Kvalita
Slovenskú známku však chváli. „Patríme medzi svetovú špičku. Stále napríklad robíme veľa známok technikou oceľorytiny, čo už množstvo krajín nerobí,“ hovorí. Slovenská pošta podľa neho stále oslovuje vynikajúcich autorov, hoci priznáva, že k výberu by mohlo dochádzať aj konkurzom či súťažou.
Teraz o tvorbe známok a ich autoroch rozhodujú dve komisie – námetová a realizačná, emisný plán známok sa schvaľuje s dvojročným predstihom, lebo ich výroba je náročná. Pošta ročne vydá 20 – 30 miliónov kusov známok.
„Máme to šťastie, že naše známky sú stále robené viac pre radosť, pre srdce. Napríklad vydávame obálky prvého dňa (FDC), čo už tiež nerobí veľa krajín. V tomto prípade je na nej nielen olympijská známka, ale aj špeciálne pečiatky a grafika od autora, ktorý vytvoril aj známku.
Z hľadiska pošty to vari musí byť stratové, ale oni to stále robia, lebo majú radi zberateľov a stále majú pocit, že známka je čosi viac ako len prostriedok na poslanie. Na známkovú tvorbu Slovenska sa aj zo zahraničia stále hľadí ako na umelecké diela a to vystihuje všetko. Napokon, nie je na svete mnoho krajín, ktoré už získali trikrát cenu za najkrajšiu poštovú známku sveta, čo sa Slovensku podarilo za relatívne krátky čas vydávania vlastných známok,“ dodáva Jankovič.
