Vo svete rockovej hudby je Marshall podobná legenda ako medzi motorkami Harley-Davidson či medzi fajčiarmi tabaku zapaľovač Zippo.Kedy ste prvýkrát hrali na Marshally?Ako ste sa dostali k Marshallom?
Keď v apríli vo veku 88 rokov zomiera Jim Marshall, svetoznámi hudobníci smútia, akoby neodišiel výrobca zvukovej techniky, ale niektorý z ich idolov.
Ex-Beatle Paul McCartney spolu s kapelou kondoloval na YouTube videom, gitarista Guns N' Roses Slash sa nechal počuť, že zosilňovače s jeho menom budú žiť naveky a basgitarista Nikki Sixx z heavymetalových Mötley Crue napísal: „Pán Marshall je zodpovedný za pár najväčších momentov v hudobnej histórii a aspoň za polovicu prípadov, keď muzikanti pri aparatúre ohluchli.“
Agresívny zvuk
Čo je také kultové na obyčajnom zosilňovači? Na Slovensku je jeho veľkým fanúšikom napríklad gitarista, skladateľ a producent Peci Uherčík, ktorý vysvetľuje:
„Jim Marshall nielen že ovplyvnil rockovú muziku, on bol priamo pri jej zrode v zlatých šesťdesiatych rokoch minulého storočia. Vypočujte si, čo všetko dokázali a dokážu vylúdiť z Marshallov Jimi Hendrix, Ritchie Blackmore, bratia Youngovci z AC/DC alebo Lemmy Kilmister “
Neboli to prvé a asi ani najlepšie gitarové aparáty. No hlasných a agresívnych Marshallov je len ťažko predstaviteľný zvuk blues-rocku, rocku, nevraviac o žánroch ako metal a punk.
Los Angeles Times napísali, že čierna stena z debien týčiaca sa na pódiu stelesňovala silu, majestát a excesívnosť rockovej hudby. Povedané menej vzletne, stávala sa akustickou zbraňou a kulisou, ktorú mohli hudobníci na konci šou efektne demolovať.
Bubeník
Samotný vynálezca kultových zosilňovačov Jim Marshall pritom nebol žiaden bohém. Seriózny podnikateľ nestváral nijaké excesy, nehral na gitare ale na bicích a vystriedal celý rad zamestnaní, kým si v Londýne neotvoril malý obchod s bubnami.
Gitarová aparatúra
Klasickú aparatúru Marshall, stack, tvoria reproduktory a na nich položený zosilňovač (hlava).
Zosilňovač má viacero častí - predzosilňovač (preamp) a koncový zosilňovač (po-
weramp).Preamp zosilňuje signál gitary ako prvý a umožňuje ovládacími prvkami meniť hlasitosť a farbu zvuku.
Poweramp, ktorého výkon sa uvádza vo wattoch, zosilňuje signál pred vstupom do reproduktorov.
V klasických aparátoch fungujú preamp i poweramp na princípe vákuových elektrónok, ktoré pripomínajú žiarovky (také aparatúry sa nazývajú lampové). Oproti lacnejším tranzistorovým prístrojom majú lepší zvuk, elektrónky však treba meniť, ak sa opotrebujú
V reproduktoroch sa zosilnený elektrický signál mení na akustický. Možnosti sú dve – reproduktory sú externé (stack) alebo spojené so zosilňovačom v jednej bedni (combo).
Klasické Marshally využívajú dvanásťpalcové reproduktory Celestion, štyri v jednej reprobedni.
Mal už dávno po tridsiatke a jeho zákazníkmi boli predovšetkým mladí bubeníci, ktorí k nemu občas dotiahli aj gitaristov.
V roku 1962 sa jeden z nich, zhodou okolností Peter Townshend z vtedy ešte neznámej kapely The Who, Marshalla spýtal, prečo nepredáva aj niečo pre gitaristov, napríklad kvalitné, ale pritom lacné zosilňovače.
Tie americké ako Vox či Fender sú veľmi drahé, pretože ich treba dovážať. Táto informácia sa Jimovi Marshallovi zavŕtala do hlavy a pochopil, že narazil na to, čomu sa hovorí diera v trhu.
Gitara a zosilňovač
Začiatkom šesťdesiatych rokov už hudobníci bežne používali elektrické gitary, ku ktorým patrili zosilňovače s reproduktormi. Rock and roll vysunul elektrickú gitaru do popredia a zo sprievodného nástroja, ktorý bolo ledva počuť, sa stal dominantný prvok, ktorý dával hudobníkovi aj príťažlivý sexy imidž.
Na scéne odrazu stáli dvaja či traja gitaristi a tí určovali rytmus a celkový zvuk. Dychová sekcia šla bokom a napokon zmizla úplne.
Jim Marshall, ktorý istý čas robil aj elektrikára a vedel čítať technické nákresy, si povedal, že zostrojiť elektrónkový zosilňovač nemôže byť ťažké. Spolu s dvoma pomocníkmi sa zavreli do kôlne, rozobrali prístroj značky Fender a skúsili zložiť niečo podobné, len z domácich súčiastok.
Na šiesty pokus sa podaril prototyp, ktorý mal v sebe to, čo Jim nazval „Marshall sound“.
Jeho vtedajšie sny sa končili pri predstave, že predá päťdesiat kusov zosilňovača JTM-45 (číslo znamenalo výkon 45 wattov). O dva roky je však vlastníkom továrne, ktorá zamestnáva 16 ľudí, vyrába 20 zosilňovačov týždenne a čoskoro ich začne vyvážať z Anglicka.
V celej Európe a Amerike totiž vypukla bigbítová horúčka a takmer každý chcel hrať na elektrickú gitaru cez poriadny zosilňovač.
Priekopník modernej rockovej gitary Jimi Hendrix pred svojimi Marshallmi
Eric, Jimi a iní
V Marshallovom obchode si gitaristi podávali kľučku a chodili sem všetky esá. Keď Eric Clapton spomenul aparát, čo sa dá ľahko prenášať a zmestí sa do auta, onedlho bol na svete zosilňovač s reproduktorom v jednom (combo) Marshall Bluesbreaker.
Jimmiho Hendrixa, ktorý raz do obchodu zavítal, majiteľ pokladal za ďalšieho Američana, čo chce veľa muziky za málo peňazí. Hendrix, práve štartujúci hviezdneu kariéry najlepšieho gitaristu na svete, však nielenže nakúpil a zaplatil a vyžiadal si tím technikov, ktorí sa budú o milované Marshally starať na turné.
Vďačný podnikateľ tvrdil, že Hendrix pre značku vykonal toho najviac ako ich „najvýznamnejší ambasádor“.
Stena z Marshallov
Marshall podobne pomohol kapele The Who, ktorá hrala tak nahlas, že jej členovia nepočuli sami seba. Zostrojil prvý zosilňovač s výkonom sto wattov, čo rockeri ešte znásobili zapájaním viacerých aparátov za sebou.
Problém to vyriešilo. Hudobníci sa počuli, dokonca tak dobre, že okrem seba nepočuli už nikoho iného.
Model s ôsmimi reproduktormi v dvoch debnách položených jedna na druhú bol veľmi obľúbený, pretože poskytol mohutný zvuk a najmä dobre vyzeral. Marshally zakrátko začali na pódiu vytvárať hrozivý čierny múr, pretože nebol lepší spôsob, ako dať najavo silu a zničujúcu energiu kapely.
V šesťdesiatych rokoch hrával Jimi Hendrix na šesť reproboxov, neskôr ich počet skupina KISS zvýšila na šestnásť a dnešný rekord sa pohybuje okolo šesťdesiatky reproduktorov.
Keby ste však kulisu mohli vidieť zozadu, boli by ste prekvapení. Zvukári vedia, že zapájať toľko aparátov nemá žiaden zmysel a väčšina Marshallov v stenách sú napodobeniny pre efekt.
Skupina KISS pred stenou z Marshallov. Vraj používali až šestnásť reproboxov, časť z nich bola zrejme len maketa
Marshall v roku 2012
Jima Marshalla ocenila kráľovná Alžbeta II. radom za podporu britského vývozu a na Rokenrolovom chodníku slávy v Los Angeles nájdete jeho ruky odtlačené popri menách slávnych rockerov.
Keď túto jar zomrel, odišiel posledný z veľkej štvorky praotcov rockového výstroja, kam patrili výrobcovia gitár Leo Fender, Les Paul a vynálezca dvojcievkových snímačov Seth Lover.
Marshallova továreň však stále funguje v anglickom Bletchey a na jeseň oslavuje päťdesiatku. Jim Marshall značku nikdy nepredal – „je to moje meno, a to pre mňa niečo znamená,“ vravieval milovník cigár a whisky.
Gitarista Peci Uherčík
Na naozajstnom Marshalli – teda lampovej hlave a bedni osadenej 4 x 12 palcovými reproduktormi Celestion – som hral na prehliadke amatérskych skupín niekedy v prvej polovici 80. rokov.
Hral som v kapele s úžasným názvom Videobufet a Marshall patril vtedy ešte vcelku normálne pôsobiacemu Maťovi Ďurindovi. Maťovi však všetka česť, v roku 1987 mi nezištne požičal Marshall aj s bedňou do novootvoreného štátneho nahrávacieho štúdia na Mlynských nivách, dokonca ho doviezol na svojom zánovnom Žiguláku.
Ako sa dalo k Marshallu dostať za komunizmu?
Bolo to veľmi drahé a komplikované. Buď ti ho prepašovali baroví muzikanti, ktorí chodili hrávať do kapitalistickej cudziny alebo si ho dostal ako dar. Za komunizmu nebolo možné niečo si objednať napríklad z Londýna, zaplatiť to a potom len čakať, že ti to privezú.
Hneď by ste mali na krku policajtov a obvinenie z nelegálneho obchodu s valutami, pretože by zisťovali odkiaľ ste mali libry či doláre a podobne. Ak vám však Marshall prišiel ako napríklad svadobný dar, to bolo v poriadku, potrebovali ste len „darovaciu“ listinu.
Predtým ste sa museli účelovo oženiť alebo nájsť nejakého ženbychtivého nešťastníka, cez niekoho, kto šiel na Západ, tovar zaplatiť a tiež zaplatiť clo, prípadne podplatiť odhadcu s pečiatkou aj colníka, aby neboli problémy.
Aké Marshally máte v zbierke dnes?
Nikdy som nemal vlastný zosilňovač Marshall, vždy bol nejaký k dispozícii, napríklad Marshall 25/50 Silver Jubilee Feriho Grigláka, alebo JCM 800 Paliho Horvátha. Zbieram reproboxy Marshall, mám zopár kúskov osadených rôznymi starými originál Celestionami.
Ako zosilňovače používam Fender a handmade Valwatt od Brďa z Malaciek. Keby však niekto mal navyše nejaký starý Marshall Plexi, stačí päťdesiatka, rád ho príjmem do svojej zbierky. Potom mám už len taký malilinký Marshall na baterky, kúpil som si ho ako fór.
Martin Ďurinda (Tublatanka)
Ešte pred vznikom Tublatanky, v roku 1982, som sa dostal na klasický devízový prísľub do Veľkej Británie s úmyslom pochodiť nejaké rockové festivaly a kúpiť si kvalitnú gitaru a aparát. V Londýne žil český bubeník Tolja Kohout, emigrant, s ktorý mal obchod s hudobnými nástrojmi.
Keď som mu povedal, že chcem Marshall, vzal ma priamo do fabriky, kde sa vyrábajú Marshally. Zoznámil ma nielen s hlavným manažérom, ale aj samotným Jimom Marshallom, ktorý ma prijal vo svojej pracovni.
Videli ste aj výrobu?
Chcel som 100 wattový model 2203, so špeciálne silným skreslením, lenže ten týždeň vyrábali iný model. Jim Marshall však zariadil, zrejme preto, že som bol asi jediný gitarista z východného bloku, ktorý ho navštívil priamo vo fabrike, aby ho pre mňa vyrobili.
Takže môj Marshall poskladali priamo pred mojimi očami. Vo fabrike robili starší páni a popri nich mladí punkeri s dlhým čírom na hlave, čo ma dosť šokovalo.
Ako ste ho vlastne zaplatili?
To bolo komplikované – od babiek pred bratislavským Tuzexom som načierno kúpil západonemecké marky, tie som prepašoval na Západ a tam vymenil za britské libry. To bol v tých časoch trestný čin pod názvom „ohrozovanie devízového hospodárstva“.
Do Londýna som šiel požičaným žigulákom, takže keď som sklopil zadné sedadlá, Marshall, to znamená zosilňovač aj bedňa, tam pekne vošiel. Bál som sa aby mi ho neukradli, takže cestou späť som pre istotu spal v aute.
Pri príchode na Slovensko colník síce skontroloval kufor auta, ale čo je pod dekou vnútri mu už ušlo. Ďalšie Marshally, ktoré mi prišli neskôr vlakom mi už narobili plno problémov, musel som zháňať darovaciu listinu, platiť clo a podobne.
Prečo Marshall?
Je to Rolls Royce medzi gitarovými aparatúrami. Má najvernejší zvuk a veľmi rýchlo reaguje na atak do strún, v tom je najlepší. A potom skreslenie – veľmi veľa zosilňovačov napodobňuje jeho charakteristické skreslenie.
Pôvodné staré Marshally skreslenie nemali, gitaristi si ho vyrábali tak, že rôzne prepájali vstupy a popri tom hrali veľmi nahlas. Jim Marshall až koncom 70. rokov začal do zosilňovačov montovať skreslenie, ktoré sa ovláda potenciometrom nazvaným master volume (gain).
Aké nevýhody má Marshall?
Je strašne ťažký.
