Veď aj mutovať je ľudské

Bratislavské Divadlo GUnaGU začína svoju sezónu už tento víkend.

Plagát k hre Viliama Klimáčka Mutanti, ktorou bratislavské GUnaGU otvára dnes a zajtra novú divadelnú sezónu, je provokatívny. Na madonu s dieťaťom poškuľujú dvaja muži s kočíkom.

Klimáček aj v pozícii režiséra tejto komornej produkcie ukázal citlivú znalosť „komunity“. Medzi dvoma mužmi vládne konkurenčnosť i žiarlivosť, márnivosť, ale aj túžba po niečom, čo by tu po nás zostalo. Že by dieťa?

Viktor Horján predstavujúci celebritu síce účelne využil kopec plyšových hračiek, ktoré mu zostali z čias Let’s dance, ale miera identifikácie medzi hercom a postavou  zostala na hranici príjemnosti. Jeho partner René (Csongor Kassai) je intelektuálnejší, menej excentrický, domáckejší, snažiaci sa prekryť slovenskú malosť exotickou kuchyňou. Hoci si autor nemohol zakrývať oči pred homofóbiou, spoločenské napätie sa objavuje len v podobe nepríjemného sna. Hoci  podobne ako vo filme Anjeli je hlavným motívom smrteľne chorý partner, téma neskĺzla do násilnej sentimentality.

Zuzana Šebová dostala v tejto inscenácii viaceré skvelé komediálne príležitosti. Prostitútka  Lila, ktorá účelne využíva pauzy medzi sexom na žehlenie, je na smiech aj na zaplakanie, vtipná je aj jej toaletárka.  V tejto inscenácii nejde o hľadanie novej divadelnej formy, ale našťastie - s výnimkou jediného výstupu - ani o agitku. Tvorcovia len s nadhľadom pripomínajú, že aj mutovať je ľudské.