Čo čítame: Felixír života

Vydané 19. 8. 2012 o 17:06 Autor: Alexander Balogh

„Vymyslel som si mydlo, ktoré si pamätá tvar namydleného tela, jeho pamäť trvá, aj keď sa rozpustí a zmizne v kanalizácii. Mojím tajným želaním je, aby všetko, čo som napísal, malo túto záhadnú vlastnosť, aby malo v pamäti všetky myšlienky tých, čo čítali,“ končí Ivo Vodseďálek svoju knihu Felixír života.

Paradoxne sa tento spolupútnik Egona Bondyho a Jany Krejcarovej z prelomu 40. a 50. rokov vyhýbal zverejňovaniu svojho diela a knihy mu začali vychádzať až po páde komunizmu. Nielen preto, že bol v minulom režime nežiaducim autorom, on odmietal dokonca publikovať aj v samizdate, pričom v roku 1950 spolu s Bondym založili a viedli samizdatovú edíciu Půlnoc.

Až po revolúcii a vydaní jeho súborného päťzväzkového diela z rokov 1949 až 1989 sa Vodseďálek stal všeobecne známym autorom.

Kniha Felixír života je bilančná, nie sú to však klasické memoáre, ale texty, v ktorých spája faktografiu s umeleckou tvorbou. Vracia sa k prvým povojnovým rokom, zoznámeniu s Bondym a jeho osudovou ženou Janou Krejcarovou („Naučili sme sa navzájom bolestne zraňovať. Sedeli sme v trojici pri stole nahí a hrali sa na pravdu, otázky boli kruté a vždy pravdivo zodpovedané“), k vzniku „trápnej poézie“ či k priateľstvu s Bohumilom Hrabalom.

V textoch venovaných súčasnosti cítiť často rozčarovanie i obavy, vyjadrené neskrývaným sarkazmom. „Je to spolok politikov, ktorí si pri okázalých verejných modlitbách dávajú pod kolená vankúšiky, aby netrpeli ich nohy, unavené nekonečným chodením po golfových ihriskách.“

Hlavné správy

AKTUALIZOVANÉ

Fico chce kvôli migrantom zvolať mimoriadnu bezpečnostnú radu

Problém migrantov treba riešiť tam, kde vznikol, povedal na oslavách SNP.

AKTUALIZOVANÉ

Na banskobystrickom župnom úrade viseli v deň osláv SNP čierne zástavy

Krátko popoludní zástavy zmizli. Politik Chmelár si zohnal rebrík a zvesil ich.

AKTUALIZOVANÉ

Podozriví v kauze úmrtia migrantov sa postavili pred súd

Zadržaní prevádzači spolupracovali na preprave migrantov z Maďarska do Rakúska.

SPORT.SME.SK

Majster sveta Tóth: Bola to asi najľahšia päťdesiatka v kariére

Tóth si ako prvý slovenský atlét vypočul na MS národnú hymnu.

  • 4 hodiny
  • 24h
  • 3dni
  • 7dní