KNIHA TÝŽDŇA / SPOLEČNOST NAŠÍ DOBY
Petruskova kniha dokumentuje výnimočnú schopnosť, akou sa vždy vyznačujú jeho texty: osvetľovať skúmaný jav v rôznych kontextoch
Je to kniha útla, ale hutná, nabitá myšlienkami – Společnost naší doby (Academia), dielo českého sociológa Miloslava Petruska a jeho mladšieho kolegu Jana Balona. Pokúša sa o diagnózu doby plnej ambivalencií a menej zrozumiteľnej ako kedysi. Načrtáva charakter súčasnej spoločnosti, ktorá sa vyznačuje množstvom čŕt, aké minulé spoločnosti nepoznali, v ktorej už neplatí „tradičný poriadok“.
Ponúka sociologické pohľady na známe i neošúchané témy: staré a nové stredné triedy, „noví bohatí“, meritokracia, nová rola intelektuálov, postmodernizmus a svet karnevalovej kultúry, premeny vkusu v našej dobe, médiá a celebrity, ale aj úvahy o politických škandáloch a úlohe verejnosti v demokracii, o premenách vzťahov medzi ľuďmi, o dôvere a priateľstve.
Elegantný a zrozumiteľný štýl
Kniha dokumentuje výnimočnú schopnosť, akou sa už vyše štyri desaťročia vyznačujú Petruskove texty: osvetľovať skúmaný jav v rôznych kontextoch. V tomto zmysle nadväzuje na svoju úspešnú publikáciu spred piatich rokov nazvanú Spoločnosti neskorej doby, kde opísal sto osem možných vymedzení spoločnosti.
Obe knihy sú napísané elegantným a zrozumiteľným štýlom – také je krédo autora: „Zvyčajne ma pokladajú za ’akademického’ či ’teoretického’ sociológa, čo však len sčasti zodpovedá skutočnosti a veľmi málo môjmu želaniu: vždy som si prial byť ’užitočným služobníkom’. A tak svoj akademizmus spájam s láskou k literatúre a umeniu vôbec a usilujem sa ich začleniť do každého premýšľania o spoločnosti, o ľuďoch okolo mňa a o ’veľkých’ i ’malých’ dejinách.“
Darilo sa mu to obdivuhodne – a je nevýslovne smutné, že treba použiť minulý čas.
Dvojnásobný sociológ - obnovovateľ
V Milanovi Petruskovi odchádza humanistický intelektuál mohutnosti, do akej raz určite dorastie platan, ktorý mu jeho študenti a kolegovia darovali na sedemdesiatku. „Ostane zapísaný v dejinách nášho odboru ako sociológ obnovovateľ, a to hneď dvojnásobný,“ napísal k jeho 75. narodeninám ďalší nestor českej sociológie Ivo Možný. Petrusek kriesil sociológiu ako disciplínu po dvoch utlačovateľských režimoch: v šesťdesiatych rokoch a potom znovu, od roku 1990. Budú naňho spomínať tisíce študentov – žurnalisti, prírodní vedci, právnici, učitelia, politici.
Jeho charizmatický chrapľavý hlas zapĺňal veľké posluchárne – aj keď on sám uprednostňoval bezprostredný kontakt v menších skupinách. Zasväcoval poslucháčov do zložitosti a nejednoznačnosti sociálneho sveta, do rozmanitých spôsobov, ako sa o ňom dá premýšľať. „Mal prirodzenú autoritu,“ hovorí jeden z nich, „z jeho osoby vyžaroval duch starých čias, bezprostrednosť i zmysel pre humor.“ Nedá sa to len tak opísať, dodal, ide o akési „svetlo duše“.
Zvláštny talent
Milan Petrusek mal nevšedný talent: na čokoľvek sa pozrel, vedel o tom pojednať netriviálnym, prenikavým spôsobom a pôvabným jazykom. Len za posledných pár mesiacov napísal článok o umení a životnom štýle do slovenského časopisu Kritika a kontext, príspevok do českého Katolíckeho týdeníka, štúdiu o Václavovi Havlovi do Sociologického časopisu i sériu článkov do časopisu Vesmír.
Rozpísaného toho mal veľa; nejaký čas potrvá, kým to jeho žena Alena Miltová, redaktorka Sociologického vydavateľstva SLON, pripraví do tlače.
„Niet Boha mimo Boha, ale Petrusek je Petrusek.“ Takto sa vyjadril jeden z účastníkov konferencie pri príležitosti jeho sedemdesiatky. Mal pravdu. Kniha, ktorú predstavujeme, iba dokladá, čo strácame jeho odchodom, ale aj čo môžeme získať, ak sa budeme k nemu vracať.
Miloslav Petrusek
narodil sa 15. októbra 1936 v Zlíne, rodičia boli učitelia v Uherskom Hradišti, kde prežil detstvo i dospievanie
vyštudoval filozofiu a dejepis, v roku 1959 obhájil diplomovú prácu Svetonázor T. G. Masaryka; ktorý ho inšpiroval po celý život
v rokoch 1964 - 1967 pracoval v Ústave sociálno-politických vied Karlovej Univerzity, kde sa v tíme Pavla Machonina podieľal na unikátnom výskume sociálnej stratifikácie. Knihu Československá spoločnosť po sovietskej okupácii vyradili z knižníc, takisto ako Malý sociologický slovník, ktorý vydal v spolupráci so Zdeňkom Strmiskom a J. L. Fischerom
počas normalizácie mal obmedzené možnosti vyučovať, pracoval ako pomocný knihovník, postupne sa zapojil do tzv. sivej zóny, spolupracoval s brnianskou samizdatovou skupinou Prameny na prekladoch 40 titulov spoločenskovednej literatúry, s Josefom Alanom vydávali od roku 1987 samizdatový časopis Sociologický obzor
v roku 1990 spoluzakladal novú Fakultu sociálnych vied Karlovej univerzity, kde bol dekanom, neskôr bol prorektorom, ako aj predsedom Masarykovej českej sociologickej spoločnosti
je autorom a spoluautorom početných kníh – Sociometria (1969), samizdatová Alternatívna sociológia (1986), Sociológia a literatúra (1990), Sociologické školy, smery, paradigmy (1994), hlavným editorom a spoluautorom Veľkého sociologického slovníka (1996), publikácií Spoločnosti neskorej doby (2006), České sociálne vedy v exile (2011), ako aj stoviek štúdií, článkov a glos
udržiaval intenzívnu komunikáciu medzi českou a slovenskou sociológiou
19. augusta 2012 vo veku nedožitých 76 rokov náhle zomrel
