Laco Novomeský sám v dome plnom bezútešnej tmy

Vydané 2. 9. 2012 o 15:31 Autor: Marián Hatala

Dôsledne čiernobiela kniha Dom, kde žijem mapuje posledné obdobie Laca Novomeského ako básnika.

Ladislav Novomeský (1904 – 1976) je jednou z najdiskutovanejších postáv modernej slovenskej literatúry. Časť svojej básnickej tvorby odovzdal do služieb komunistickej ideológie, ktorá ho obžalovala z buržoázneho nacionalizmu, uväznila a neskôr rehabilitovala. O tejto dobe si Ján Smrek zapísal: „Na rýme, na rytme dávno mi nezáleží, upadla muzika pod ťažkým tlakom drám, predo mnou sloboda, s ňou človek v prachu leží, a keď to hovorím, strašné je, že som sám.“

Cesty zarúbané

Oficiálne miesta štátnej kultúry sprostredkúvali Novomeského zväčša ako autora plochej agitačnej, budovateľskej lyriky s neznesiteľným pátosom. Klišé kolektívneho optimizmu napríklad vanie z básne Veľký deň: „My zabili sme starodávny hnev, éterom trasie revolučný spev, éterom trasú piesne veselé, my prebijeme ostne z ocele.“

Takáto čitateľská skúsenosť sťažovala hľadanie iného Novomeského.

Knihu Dom, kde žijem (vydal Európsky dom poézie Košice), zostavenú duom Richard Kitta – Ján Gavura a ilustrovanú Martinom Tomorim, tvoria verše z nedokončeného básnického cyklu, ktorý v roku 1966 vychádzal na pokračovanie v časopise Kultúrny život. Cyklus vedno s básňami Rekviem a Rozdvojenie, zaradenými do tohto knižného vydania, predstavuje zavŕšenie Novomeského lyrickej tvorby.

Modernosť, umeleckosť

Ide o modernú poéziu, o metaforicky sýte básne štylistického perfekcionizmu a estetickej vybrúsenosti: večerné buky sú „nahé černošky“, čo „si rukami konárov pridržiavajú náklady zeleného na hlavách“, „jak prudké vlnobitie k pätám nášho domu doráža búrny príval buriny“. Dominuje hudobnosť, expresívnosť: „starci šuchotaví“, „ločprdina“, „dobiedzavá šarapata hmyzu“...

A čierna farba. Lebo ponurosť a pochmúrnosť prekrýva príležitostnú, takmer poetistickú radosť z hry, čo občas presvetlí „tunel bezútešnej tmy“, „priestor bezozdný“, kde vládne „polnoc polnočná a sám si v tme a z tmy“, a platí definitíva verša „neprejdem cez ulicu odtiaľto do tam“.

Miestom básní je bratislavský dom, mesto, čo „sa v oknách lakťami svetiel drží nad tmou. Nad tmami. Do nich sa díva kým sa ponorí jak loď pri stroskotaní na mori. A pohŕda tou mŕtvou mútňavou, hoc ju má po oblohu nad hlavou“.

Aj básnik akoby pohŕdal tou čierňavou, čo sa naňho valí zo samoty, z blížiacej sa choroby a predtuchy smrti. V básňach tejto knihy pôsobí sebaisto, nemá pochybnosti, ani strach z bilancovania. Ako v Senici pred múzeom nesúcim jeho meno.

Čnie tam z bronzu, v ruke má cigaretu a veje na ňom plášť, keď rozhodným krokom kráča, akoby bol stále „uhryznutý diaľkami“.

 

 

Hlavné správy

EKONOMIKA.SME.SK

Spoplatnený obsahSlovenským pištoliam od Kuracinu politici neveria

Do armády aj polície by zbrojár Jaroslav Kuracina rád dostal svoje pištole. Zatiaľ stojí mimo hry.

ROZHOVOR

Spoplatnený obsahAnalytik Duleba: Rusi sa musia dohodnúť, vojna je slepá ulička

Ruský ekonomický systém je neudržateľný, Putina môžu zachrániť iba reformy, mieni analytik Alexander Duleba.

AKTUALIZOVANÉ 14:04

Putin v dôležitom prejave: Posilnenie rubľa je nevyhnutné

Prezident hovoril pred stovkami novinárov. Svojich vojakov na Ukrajine pochválil.

KOMENTARE.SME.SK

Spoplatnený obsahKoho vyjde draho lacná ropa

Hospodársky plán Ruska či Venezuely by nemal byť dôvodom na škodoradosť.

  • 4 hodiny
  • 24h
  • 3dni
  • 7dní