Kto si v piatok ráno privstal, mohol v Bratislave zažiť veľmi nevšednú výstavu.
Je krátko po piatej ráno. Po prázdnej ceste k bráne areálu jazera na Zlatých pieskoch v Bratislave nás vezie taxikár, ktorý má vážne pochybnosti o tom, či naozaj ideme na výstavu. Jej autor Andrej Dúbravský to však myslel vážne. Na brehu už čakajú vodné bicykle so „šoférmi“, ktorí postupne prichádzajúcich divákov prevážajú na ostrov uprostred jazera.
Po pristátí v tme vidno iba zopár zapálených fakieľ. Potulujúc sa vychodenými cestičkami v tráve rozoznávame obrazy poopierané o stromy po celom ostrove. Známy český galerista Jiří Švestka, ktorý Dúbravského zastupuje, sa o ne aj trochu bál. O pár dní totiž majú byť vystavené v jeho galérii v Berlíne. Akákoľvek snaha zrušiť takýto šialený nápad by však bola veľká škoda.
Dobrodružstvo z maľby
„Chcel som vám trochu zmeniť ráno a možno aj celý deň,“ vítal asi tridsiatich odvážlivcov autor, ktorý je študentom bratislavskej VŠVU. „Navyše, takto skoro ráno zväčša aj tak nikto z vás nemá čo na práci,“ dodal pobavene.
Cieľom však bolo čosi iné. „Chcel som vám sprostredkovať dobrodružstvo, niečo nevšedné. Maľba je veľmi tradičná a stará, mňa však stále fascinuje a nechcem sa jej vzdať. No zároveň chcem od nej čosi navyše. Sem som chodieval ráno plávať, má to tu špecifickú atmosféru a mal som pocit, že budete môcť tie obrazy vnímať z iného pohľadu,“ povedal na úvod svojej nezvyčajnej akcie.
Nebol to jeho prvý takýto nápad. Už vlani usporiadal výstavu v bývalom mäsiarstve, ktorá tiež trvala len niekoľko hodín. Nové obrazy však vznikali počas augusta v ateliéroch Tranzit rovno pri Zlatých pieskoch. Preto im ostrov uprostred jazera, tma a následne vychádzajúce slnko urobili dokonalú kulisu.
Dominantným znakom jeho malieb, ba priam autorovým fetišom sú zajačie uši či masky. Prepožičiava ich rozličným postavám napĺňajúcim jeho (náš) svet sebaprezentácie, rýchleho uspokojenia, pozlátky, ale aj veľmi osobných, intímnych príbehov a zážitkov.
Veľa očakávaní
Ešte pred dvoma-troma rokmi používal veľmi výrazne, expresívne farby a gestá. Najnovšie maľby sú monochrómne, je v nich viac sústredenia a jednoduchosti. „Snažím sa nerobiť kompromisy, som workoholik a maľovanie je pre mňa veľmi prirodzené. Tak ako je prirodzené, že moje obrazy sú bezprostredne späté s tým, aký som a ako sa prezentujem na verejnosti,“ hovorí mladý autor, ktorého diela už videli na prestížnom veľtrhu Volta Show v Bazileji či v New Yorku.
„Chcem skrátka robiť dobré obrazy. Niektoré vyzerajú veľmi osobne a nie sú takými, iné tak nevyzerajú a sú pre mňa veľmi osobné. Myslím však, že to, že do nich dávam čosi zo seba, im nie je na príťaž a dokáže to osloviť aj iných ľudí,“ tvrdí.
Teraz je pred ním prvá samostatná výstava v berlínskej galérii Jiřího Švestku, od ktorej si veľa sľubuje, či možno až priveľa, ako sám hovorí. „Je to veľká príležitosť ukázať sa vo svete. Je úplne iné vystavovať pár obrazov a celú sériu, lebo iba vtedy môžu diváci pochopiť, o čo mi ide,“ dodáva, keď sa už okolo deviatej ráno rozchádzajú poslední návštevníci jeho špeciálnej rannej vernisáže, výstavy aj finisáže zároveň.
