Základná zostava hrdinov musí byť na konci rovnaká ako na začiatku, preto od Expendables 2 veľkú drámu nečakajte.
Je to ako v bluegrasse. To je odnož country hudby, kde sa v každej už aj tak zbesilo uháňajúcej skladbe postupne každý utrhne a zo všetkých síl zasóluje.
Nemusí byť najlepším hudobníkom, ale musí mať naozaj, naozaj rýchle prsty. Kým sa všetci (okrem basáka) nevystriedajú, nemôže byť koniec.
Chce to lepších súperov
Aj Expendables 2 (Postrádateľní) sú od začiatku rýchla nakladačka od osvedčených aktérov, z ktorých sa každý musí trochu predviesť.
Pretlak je veľký a tiež tu platí istá hierarchia, takže napríklad Lundgren dostal šancu už len ako zábavná postavička.
Hlavné hviezdy dostanú povinný priestor (napríklad Jet Li v kuchyni, Jason Statham v kostole a šéf Stallone vo finále) a keď sa všetky vystriedajú, je koniec. S dejom to nemá nič spoločné - od začiatku je jasné, že sa to skončí dobre.
Príbeh je nezaujímavý, netreba ani vysvetliť, prečo sa niekto zo silnej zostavy zrazu niekde objaví a iný zas odíde.
Chcelo by to rozšíriť počet nepriateľov. Nie množstvom, ale kvalitou, aby proti elite akčných filmov, ktorým kvitla pšenička najmä v 80. rokoch, nestál poväčšine kanonenfutter bez tváre.
Trochu prekáža aj prílišná inšpirácia Schwarzeneggerovým Commandom či Stallonovým Rambom 3 - sú síce slávne, ale prítomní nakútili aj lepšie filmy.
Nepriestrelnosť hrdinov je už trochu na škodu, v prvom filme to bolo predsa len napínavejšie.
Skvelé je, že sa to pokúšajú nahradiť humorom, okrem očakávaného (aj samotný záber na Chucka Norrisa je predsa strašná psina) prekvapivo aj celkom invenčným.
Iron Maiden z hercov
Potešia nepreložiteľné slovné hračky „Rest in pieces“ či „I pronounce you man and knife“, aké sa obvykle očakávajú skôr od Jamesa Bonda, a z prítomných len od Brucea Willisa. No ten si tu len rozširuje počet slávnych štekov.
Tak ako Iron Maiden nahrali dvadsať rovnakých albumov (nie bluegrassových), dnes už vráskavé, ošľahané a zjazvené tváre s dokonale bielym a úplným zuboradím môžu nakrútiť dvadsať filmov, ako starnú a pomaly sa lúčia.
Zvláštne preto je, že záporáka hrá, a dobre, Jean Claude van Damme, ktorého si takto jediným filmom akoby vyplytvali.
Celkový dojem? Roztomilé. Komu sa pre pár sto mŕtvych a trochu krvi a čriev tento výrok zdá sporný, ten nepatrí do správnej cieľovej skupiny.
