SME

Milan Lasica: Aj optimista môže byť veľký skeptik

Zdá sa mi to neuveriteľné, že som tridsať rokov v jednom divadle, hovorí o jubileu Štúdia L+S MILAN LASICA.

Milan Lasica. O vlastnom divadle rozmýšľali so Satinským ešte v časoch Divadla na korze.Milan Lasica. O vlastnom divadle rozmýšľali so Satinským ešte v časoch Divadla na korze. (Zdroj: SME – GABRIEL KUCHTA)

V bratislavskej Tatra revue zažili v roku 1960 Lasica a Satinský prvý zo zákazov a vyhadzovov, ktoré v minulom režime verne sprevádzali ich kariéru. Po tom najtvrdšom, keď normalizátori zrušili legendárne Divadlo na korze, sa šanca nájsť si priestor na uvádzanie vlastných hier naskytla až v roku 1982 vznikom Štúdia S práve v bývalej Tatra revue. MILAN LASICA sa postupne stal jeho riaditeľom a neskôr aj majiteľom, s čím súvisela aj zmena názvu na Štúdio L+S. V tomto roku oslavuje divadlo tridsiate narodeniny.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

SkryťVypnúť reklamu

Do Štúdia S ste vstúpili krátko po jeho vzniku v roku 1982 výberom z televízneho cyklu Nikto nie je za dverami. Ako k tomu došlo?

„Vtedy sme boli so Satinským zamestnaní na Novej scéne a Štefan Ladižinský, riaditeľ Štúdia S, ktoré nikdy nemalo vlastný súbor, nám ponúkol hosťovanie. Pritom sme hrali na Novej scéne až do roku 1989, keď som po Ladižinského odchode do dôchodku dostal ponuku robiť šéfa.“

Ešte predtým, v roku 1986, ste tu po sedemnástich rokoch mohli uviesť konečne vlastnú hru. Deň radosti však bol, paradoxne, súčasne vašou poslednou spoločne napísanou. Prečo?

„Fakt, že sme nemohli tých sedemnásť rokov uviesť svoju hru, vás nejako zvlášť nepovzbudí k činorodosti. Ešte v roku 1980 sme na Novej scéne mali naštudovanú hru Náš priateľ René, ale to nám týždeň pred premiérou zatrhli, čo tiež nebol žiadny veľký stimul. Treba však aj povedať, že my sme s Julom nikdy neboli zvlášť plodní pri písaní hier. Skôr sme bazírovali na tom, aby sme vec, ktorú máme naskúšanú, hrali veľmi dlho. Potom sme ešte o pár rokov uviedli toho dávno napísaného Reného, a po ňom sme sa už k pôvodnej hre nedostali.“

SkryťVypnúť reklamu

Vy, večne pochybujúci, ste v Dni radosti hrali Optimistu, a bodrý Satinský zasa Pesimistu. Optimista verí, že sa takýto deň radosti nepodarí uskutočniť, kým Pesimista neverí, že by mu niečo taký deň prekazilo. Vyzeralo to, akoby ste si vymenili tradičné roly.

„To bolo práve naopak, Optimista bol veľký skeptik a Pesimista zasa veľmi činorodý a aktívny človek, ktorý sa usiloval niečo zorganizovať. Takže sme si veľmi úlohy nevymenili, akurát sme ich pomenovali s trochou irónie.“

Nevideli v tom cenzori nejakú záhadnú symboliku?

„Vyvolávalo to všeličo. Napríklad jeden redaktor mi povedal, že nenapíšu recenziu, pretože nám nechcú uškodiť. Namiesto aby sa priznal, že nenapíšu, lebo sa boja. Bolo to veľmi ubíjajúce a ponižujúce.“

a_res.jpg

FOTO - GABRIEL KUCHTA

SkryťVypnúť reklamu

Deň radosti sa neraz považuje za vrchol vašej spoločnej tvorby.

„Ja sa pamätám, že mnohí ľudia boli sklamaní. Neskôr sa našli takí, ktorí hru vedeli oceniť, aj o nej zasvätene napísali, ba dokonca sme dostali aj nejakú literárnu cenu. Fakt, že prvé ohlasy neboli nadšené, mohol súvisieť aj s tým, že predstavenie sa trochu líšilo od toho, na čo boli ľudia od nás zvyknutí. Predtým sme robili televízne programy Ktosi je za dverami, a Deň radosti predsa len mal trochu iný ráz.“

Náš priateľ René, napísaný v roku 1979, mal nakoniec premiéru až v roku 1991. Nebáli ste sa, že zostarol?

„Vraveli nám, že to už po revolúcii nie je aktuálne. Bola tam postava notára, ktorý je vlastne cenzorom a symbolizuje neslobodu a že vraj to už máme za sebou. No a hrali sme to potom ešte desať rokov s veľkým úspechom. Rok predtým sme uviedli hru Jubileum, to boli texty, ktoré sme začali hrať niekedy v polovici 60. rokov v predstavení Večer pre dvoch. No a hrali sme ich až do roku 2002, keď sme mali s Julom naše posledné spoločné predstavenie. To bol rukolapný dôkaz nadčasovosti tých textov, pretože mnohí si mysleli, že to, čo robíme, už o pár dní nebude aktuálne. Ale to bol hlboký omyl, my sme takýto humor nikdy nepestovali. Dokonca jeden z tých textov, dialóg Telefón, hráme ešte aj dnes s Milanom Kňažkom v hre Na fašírky mi nesiahaj.“

SkryťVypnúť reklamu

Časom ste sa vy aj Satinský čoraz viac venovali činoherným postavám v hrách iných autorov, ktoré však stále zostávali Lasicom a Satinským, či už to bol Jakub, Pán, Cyrano, Stalin. Ako ste to dokázali?

„K tým činoherným veciam som sa dostal už oveľa skôr viac-menej preto, že sme so Satinským nemohli robiť to, čo sme chceli a vedeli. Nie som vyštudovaný herec ani sa nedívam na veci cez prizmu hereckej tvorby, teda predstavujem si to tak, že keď ’ozajstný ’ herec dostane nejakú dramatickú postavu, tak sa snaží byť ňou. Ľudovo povedané vžiť sa do nej. Ale to nikdy nebolo mojím cieľom, ja som vždy považoval za dôležité nejakým spôsobom cez tú postavu, či to bol Cyrano, alebo Don Juan, odovzdať tú myšlienku, ktorú autor chcel povedať, a súčasne pobaviť ľudí. Lebo to sa dá aj v takých vážnejších hrách, je to dokonca veľmi dôležité. Čiže vždy som hral tieto roly tak, akoby som ich napísal ja, vyrozprával som ich svojimi slovami.“

SkryťVypnúť reklamu

c_res.jpg

FOTO - GABRIEL KUCHTA

Napadne vám ešte niekedy, že práve tu ste v roku 1960 dostali so Satinským prvý z množstva zákazov? Čo vám vtedy vyčítali?

„To boli mládežnícke dopoludnia, ktoré postupne začali prekážať. Predovšetkým bolo podozrivé, že sem chodili ľudia, v nedeľu dopoludnia tu bolo nabité. Hral sa tu džez, čo nebolo nejako zvlášť povolené, recitovali sa básne amerických beatnikov a my sme tu žartovali. Tak nás po roku zrušili.“

Privatizáciou Štúdia S v roku 1999 sa vám splnil sen o vlastnom divadle...

„Áno, ale neskoro. Rozmýšľali sme o tom už v roku 1968 v Divadle na korze, veľa tomu vtedy nechýbalo.“

Písmeno S v pôvodnom názve divadla sa nakoniec hodilo, zmena na L+S pôsobila celkom prirodzene. Nemal Satinský niekedy narážky na to, že vlastne ste sa vy len pridali k nemu, že to S bol predtým on?

SkryťVypnúť reklamu

„Nie, nie, takto on nerozmýšľal, aspoň teda neviem o tom. On sa ani veľmi nezaangažoval do tej privatizácie, nemal vzťah k administratívnym krokom. Ja teda tiež veľmi nie, ale niekto to musel zobrať na svoje bedrá, a trošku si zaúradničiť. Julo akceptoval, že je to naše divadlo, považoval to za satisfakciu.“

Hral v tej satisfakcii úlohu aj fakt, že ste konečne získali domovskú scénu práve tu, kde ste prvý raz pocítili silu moci?

„Dá sa to aj takto povedať, ale ja som najmä šokovaný. Nielenže som tridsať rokov v tomto priestore, ale keďže sme tu začínali už v roku 1959, je to už vyše polstoročia. To hádam ani nie je skutočnosť, ale nejaký zvláštny sen. Ani o tom nechcem rozmýšľať, lebo nakoniec to vždy skončí pri tom, že si uvedomím, aký som starý. Ale fakt, že sme tu začínali a že tu aj končím (smiech), je zaujímavý.“

SkryťVypnúť reklamu

b_res.jpg

FOTO - GABRIEL KUCHTA

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Kultúra

Komerčné články

  1. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu
  2. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  3. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  4. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  5. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  6. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  7. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár
  8. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur
  1. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  2. E-recept, evolúcia v zdravotnej starostlivosti
  3. Leťte priamo z KOŠÍC a dovolenkujte na najkrajších plážach
  4. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  5. Výlet 2 v 1: Jednou nohou na Slovensku, druhou v Rakúsku
  6. Ahoj, TABI! Kto je záhadný digitvor?
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  8. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  1. Fellner otvorene: Manželka mi vyčítala, že zo mňa nič nemá 27 213
  2. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár 17 548
  3. Do utorka za vás uhradia polovicu exotickej dovolenky 16 544
  4. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur 10 925
  5. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové? 10 301
  6. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu 10 178
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur 7 870
  8. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe 5 708
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
  1. Milan Buno: Toto by si mali prečítať všetci, ktorých máte radi | 7 knižných tipov
  2. Samuel Ivančák: 75 rokov života s hudbou. Pavol Hammel jubiluje
  3. Radko Mačuha: "Ten obraz mi pripadá totálne nechutný. A to som volil progresívcov ".
  4. Erika Telekyová : Ivica Ďuricová: "Čo je raz na internete, už je tam navždy."
  5. Tupou Ceruzou: Národné menu
  6. Samuel Ivančák: Steven Wilson: Hudobník bez tvorivých limitov
  7. Erika Telekyová : Knižná novinka, ktorá nesmie chýbať u žiadneho milovníka Harryho Pottera
  8. Vladimír Hebert: Death of Love - Nešťastie v láske riešené motorovou pílou
  1. Ivan Čáni: Korčok vybuchol – Pellegrini ho zožral zaživa. 46 141
  2. Ivan Mlynár: Fašistický sajrajt Tomáš Taraba, je už zamotanejší, ako nová telenovela. 13 649
  3. Peter Bolebruch: Každa rodina bola podvedená o 80 tisíc v priemere. Ako podviedli vidiek a ožobráčili ľudí o role a pozemky? Kto je pozemková mafia? 13 441
  4. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat 9 650
  5. Janka Bittó Cigániková: Drucker to vyhlásil 1. februára, Dolinková to stále zdržiava. Stáť nás to môže zdravie a životy 8 458
  6. Michael Achberger: Vitamínový prevrat, o ktorom lekári mlčia: Ako lipozomálne vitamíny menia pravidlá! 8 370
  7. Miroslav Galovič: Nezalepený dopis víťazovi prezidentských volieb 8 288
  8. Ján Šeďo: Malý cár : "Uvedomme si, že máme 2 atómové elektrárne". Vážne ? 6 435
  1. Pavol Koprda: Demografia a voľby - čo sa zmenilo od roku 1999
  2. Jiří Ščobák: Ivan Korčok aktuálně zvítězil ve facebookové diskusi nad Petrem Pellegrinim!
  3. Jiří Ščobák: Velikonoce jsou výborné na podporu Korčoka na sociálních sítích! Pojďme do toho! ❤
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 76. - Arkdída - Vilkitský a Ušakov, ktorí sa zaslúžili o posledné arktické objavy
  5. Yevhen Hessen: Teroristický útok v Moskve a mobilizácia 300 000 Rusov
  6. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat
  7. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  8. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny
SkryťZatvoriť reklamu