Pred niekoľkými rokmi sa vo Veľkej Británii vyhlásila anketa - fotografi, novinári, umeleckí maskéri a modelingoví agenti mali rozhodnúť o najkrajšej žene sveta. Do úvahy mali brať vonkajšiu aj vnútornú krásu, prirodzenosť a zdravý životný štýl. Vybrali si Audrey Hepburnovú.
A dalo by sa povedať, že si vybrali s počítačovou presnosťou. Lebo aj počítač dostal kedysi za úlohu vytvoriť model absolútnej krásy, a keď bol s prácou hotový, harmonicky rozložené črty veľkookej herečky takmer presne zapadli do tváre, ktorú vygeneroval.
Napriek tomu jej filmoví producenti spočiatku predpovedali len obmedzenú kariéru. Mysleli si, že krása Audrey Hepburnovej je taká čistá a éterická, že by sa ťažko dala využiť pri zmyselnejších úlohách a komplikovaných manželských príbehoch. V podstate ju považovali za anachronizmus – v časoch vyzývavých hereckých krások už nikoho takého nepoznali.
V čom si zahrala
Najznámejšie filmy
Prázdniny v Ríme
Hepburn hrala princeznú s takou morálnou čistotou, že odzbrojila aj paparazzov.
My Fair Lady
Deravé šaty, strapatý účes a divoký temperament predavačky kvetov – túto polohu mohli režiséri využívať aj viac.
Funny Face
Bláznivé a trochu snobské dievča uspeje akoby len tak náhodou ako modelka v Paríži.
Raňajky u Tiffanyho
Z tohto filmu vznikla ikonická fotografia Audrey Hepburnovej a New York sa začal obliekať podľa nej.
Dvaja na ceste
Film o problémoch v manželstve pripomínal jej viaceré skutočné vzťahy (s Gregorym Peckom či Albertom Finneym), ktoré nedopadli dobre.
FOTO - PROFIMEDIA, IMDB
Žena, ktorá zmenila New YorkKeby bol filmový biznis a divácky úspech tak ľahko vypočítateľný, Hepburn by dostala úlohu princeznej v romantických Prázdninách v Ríme, My Fair Lady by sa považoval za mierne trúfalý projekt a do Raňajok u Tiffanyho by ju nikto nepustil. Našťastie sa vždy nájde niekto, kto zariskuje, a tak nakoniec dostala rozmanitejšie úlohy, ako sa na začiatku predpokladalo. Nakrútila aj tie Raňajky a kto by sa dnes prihlásil, že to bola chyba?
"Audrey Hepburn je jedným z najočarujúcejších zjavov svetovej kinematografie. Jej útly dievčenský zjav bol protipólom tých sexy tajomných krások s prižmúrenými zasnenými očami. Popri nej vyšli z módy,“ hovorí herečka Petra Polnišová.
„Audrey hrala prirodzene, čo sa dovtedy veľmi nenosilo, a bola všestranne nadaná. Dramatické úlohy hrala tak dobre ako komické, rovnako ľahko a elegantne."
Po čase sa ukázalo, že jej najzásadnejšou postavou bola Holly Golightly z filmu Raňajky u Tiffanyho. Hrala jednoduché dievča z Juhu, ktoré si vďaka nezáväzným vzťahom s bohatými mužmi v New Yorku budovalo svoj spoločenský status - alebo aspoň jeho ilúziu.
Film vznikol podľa rovnomennej knihy Trumana Capota a producenti si mysleli, že by bolo vhodné obsadiť herečku typu Marilyn Monroe alebo Liz Taylor. Nejaký inštinkt ich však priviedol k Audrey Hepburnovej, a tak vznikla ikonická fotografia útlej ženy s cigaretou a v čiernych kokteilových šatách od Givenchyho. Poznajú ju aj tí, čo film nikdy nevideli.
Capote písal o New Yorku z roku 1943, filmári však jeho príbeh preniesli do súčasnosti, teda do rokov šesťdesiatych a ani nevedeli, ako veľmi tým ovplyvnia módu na ulici aj v salónoch vyššej spoločnosti.
Audrey Hepburn nanovo definovala eleganciu žien, a nebola to len zásluha návrhára, rozhodujúci bol jej vlastný vkus. Ona sama si Givenchyho vyhľadala, v jeho obchode si vybrala svoje prvé "pracovné" šaty a presadila si, že vo filmoch ju bude obliekať len on.
Slávna a diskrétnaPosledné zvyšky strachu z toho, že nedokáže byť dostatočne zmyselná a že bude vždy viac dievčenská ako ženská, prekonal režisér filmu Dvaja na ceste Stanley Donen. Z Audrey Hepburnovej spravil zatrpknutú aj nevernú manželku, ktorá je v spálni romantická aj cynická.
Keďže divákom sa aj v takom filme páčila, v Hollywoode mohli uvažovať nad zmenou a v 60. a 70. rokoch už scenáristi písali komplexnejšie a zaujímavejšie ženské filmové postavy.
„Dvaja na ceste, to je asi film, ktorý mám s Hepburnovou najradšej,“ hovorí Petra Polnišová. „Hoci nepoznám úlohu, pri ktorej by som mohla povedať, že jej to nevyšlo. Jednoducho, ona mala dar: chcete sa na ňu dívať a neprestáva vás to baviť.“
Lenže keď oslávila tridsiate ôsme narodeniny, s nakrúcaním prestala. V tom čase už bola mamou, mala dvoch synov. Pracovať napriek tomu neprestala, len zmysel práce našla inde – zlákal ju UNICEF. Nezabudla, že počas druhej svetovej vojny, keď ich otec opustil, žila v takej chudobe, že musela jesť krmivo pre vtáčiky.
Takže aj ako úspešná herečka vedela, že je na rozdiel od mnohých iných ľudí privilegovaná. Jej spolupracovníci hovorili, že bola vždy pripravená vycestovať do Sudánu, do Somálska, do Vietnamu. Cestovala bez prestania, aj keď mala rakovinu a nevážila oveľa viac ako vyhladované deti. Vďaka jej sláve a napriek jej túžbe po diskrétnosti chodili fotografi a filmové štáby nakrúcať tam, kde ľudia potichu a najviac trpeli.
A napriek jej popularite a pre jej diskrétnosť nevedeli ani jej susedia zo švajčiarskej dediny Tolochenaz, že 20. januára 1993 zomrela.
Dnes ju možno najviac pripomína pesnička Moon River, ktorú spievala a hrala s mokrými vlasmi zabalenými do uteráku v Raňajkách u Tiffanyho.
Plynie z nej melanchólia, pocit samoty a zároveň aj nezničiteľná sila žiť. Televízie najčastejšie hrajú Prázdniny v Ríme – možno preto, že je to film z čias, keď sa pred ňou všetko iba otváralo.
Byť herečkou vtedy znamenalo niečo inéKto by dnes mohol nahradiť Audrey Hepburnovú? Asi Audrey Tautou, hovorí režisér Peter Krištúfek.
Pamätáte si chvíľu, keď ste si Audrey Hepburnovú obľúbili?
Veľmi ma očarilo, ako spievala Moon River v Raňajkách u Tiffanyho. Páči sa mi jej hlas – najmä to miesto, keď vyslovuje: my huckleberry friend. No a potom ten neuveriteľný úsmev! Ona sa vedela krásne smiať očami.
Dalo by sa povedať, že reprezentovala nejaký štýl? Školu?
Audrey Hepburn sa rozhodne narodila do doby, keď byť filmovou herečkou znamenalo niečo iné ako dnes. Nosil sa pátos, okázalosť, veľké dramatické gestá – to všetko by v súčasnosti už bolo paródiou. Rozhodne však bola jemná, aristokratická a kultivovaná, krásna a charizmatická – čo ju robilo veľmi príťažlivou.
V čom bola iná ako ostatné herečky?
V záľahe vulgárnych typov, ktoré sa vyskytujú v každej dobe, bola zaujímavá práve tou kultivovanosťou. Takej herečke ľahko uveríme, že číta filozofickú literatúru, že vie duchaplne konverzovať a že na svitaní recituje Miltona, hoci to tak vôbec nemusí byť. A na tom je založené dobré herectvo – že sa s potešením necháme oklamať. Okrem toho Audrey Hepburn bravúrne zvládala komediálne úlohy, čo vôbec nie je ľahké – a robila to bez zbytočnej, prehnanej a násilnej komičnosti, ktorá sa tak často dá vidieť v tomto žánri. Ku všetkému pristupovala veľmi prirodzene.
Boli to v čase vzniku originálne filmy? Dobre si Audrey vyberala úlohy?
Tie filmy majú úžasný starosvetský šarm a originálne sú dodnes – keby ich niekto nakrútil v súčasnosti, musel by na to ísť úplne inak. Z toho, čo som videl, poznať, že si vyberala zaujímavé a nie veľmi jednoduché úlohy – hoci niektorí tvrdia, že sa napríklad nehodila na úlohu luxusnej prostitútky Holly Golightlyovej v Raňajkách. Ale podľa mňa je práve zaujímavé, že ju režisér obsadil „proti“ tomu typu. Je určite lepšia, ako by v tom filme bola Marilyn, ktorú si želal Truman Capote, autor predlohy. O tom sa často doma hádame.
Do akej úlohy by ste ju obsadili vy? A vôbec – prečo by ste ju obsadili?
Audrey Hepburn hrala pomerne málo vo „vážnych“ filmoch, takže by som ju určite obsadil do psychologickej drámy. Veľmi pekne vyzerala aj v staršom veku, hoci ju až tak často nebolo vídať. V tej podobe by som ju rozhodne bral.
Má nasledovníčky? Je niekto, kto má dnes podobný šarm?
Zhodou okolností je to iná Audrey – Tautou. Určite by bolo zaujímavé vidieť hrať mladú Audrey Hepburnovú v Amélii z Montmartru a naopak, Tautou povedzme v Sabrine.
A ako by sa vám pracovalo, keby sa na vás zadívala tým mäkkým, čistým detským pohľadom?
Nebolo by to jednoduché, keďže sa mi páči aj ako žena. Ale v tom prípade by som ju asi neobsadil, nerád sa totiž nechávam týmto spôsobom vyrušovať pri práci. No práve vyšší vek by možno bol tou správnou prekážkou, aby môj obdiv nezašiel ďalej.
(kk)
