Odkazujú ku Kafkovi aj do súčasnosti

Nová inscenácia bratislavského divadla SkRAT s názvom Proces procesu procesom kladie divákom znepokojivé otázky.

Volá sa to Proces procesu procesom a divákom kladie dôležité otázky.

Pri slovách právo, spravodlivosť a morálka chytajú človeka v našich končinách des, strach a zúfalstvo. Hoci tieto pojmy majú hlboký zmysel, nemajú dobrý zvuk a ešte horšie je to s ich obsahom. Boj so súdmi býva veľkou drámou. Je v ňom veľa nonsensu a absurdnej grotesky. A to stále nie sme v divadle.

Ale presuňme sa doň. Predstavte si, že ste obyčajný človek z vidieka a chcete vojsť do brány zákona. Stojíte pred ňou celé roky a keď sa, už napoly stuhnutý, lúčite so životom, povedia vám, že bola otvorená práve pre vás.

Je to metafora, ktorá pripomína príbeh Josefa K. z Kafkovho románu Proces, jednu z najslávnejších literárnych postáv.

Nielen všemocní sudcovia

Bratislavský divadelný súbor SkRAT uchopil dlhodobý, ale zároveň výsostne aktuálny problém spoločnosti, v ktorej prežíva taká úroveň morálky, aká je úroveň súdnictva. V akých rukách spravodlivosti sú nezaplatené telefónne účty? Sú rovnaké ako v prípade vykonštruovaného politického procesu z 50. rokov minulého storočia?

V novej inscenácii vystupujú arogantní všemocní sudcovia, ktorí sa ťahajú za prsty s Bohom, rozporuplní obhajcovia, vypočítaví novinári, ktorí si hľadanie pravdy vedia prispôsobiť podľa potreby, či obyčajní smrteľníci, ktorí sa celej mašinérii nevedia brániť. Nitky zakaždým vedú k Fúzatému. To je ten najvyšší, čo sa mu verní podlizujú tak, že „im z jeho fúzatej riti trčia iba topánky“.

Dokopy je to jeden veľký príbeh o slabom právnom vedomí, ľudských slabostiach, zložitých vzťahoch. Ale aj o (ne)rezignácii pravdy alebo o (bez)nádeji na ceste jej hľadania.

Každá z príbehových línií inscenácie by sa ešte dala ďalej rozvíjať a pointovať, no tvorcovia ich nechávajú skôr otvorené. Hoci v hre je veľa mrazivo humorných momentov, divákov nelákajú lacné prvoplánové špásy na úkor skorumpovaných sudcov. Tvorcovia nekoketujú ani s úrovňou politického kabaretu. Ich výpoveď je abstraktná ako veľká metafora a v konečnom dôsledku je veľmi vážna.

Paralelné životy

Inscenácia je po celý čas pod tlakom zvukov, tematicky určovaná hudbou. Dômyselnú čiernu scénu tvoria podsvietené (výsluchové či spovedné) kocky bielych stolíkov, lietačky dverí, za ktorými sa strácajú a objavujú ľudské existencie. Sudcovia majú biele goliere a holé pupky, cez oči pásku.

Premietanie na zadnú projekciu si podáva niektoré pointy príbehov, priznáva „kafkovčinu“. Nezaprie sa režisérsky rukopis (okrem iného aj odkazom na ruskú klasiku, tentoraz na pankharta Smerďakova z Bratov Karamazovcov). Atmosféru napínajú silné a vyrovnané herecké výkony (výrazne sa prejavil Milan Chalmovský).

Divadlo SkRAT je zapojené do medzinárodného projektu Paralelné životy, v rámci ktorého má vzniknúť inscenácia z materiálov tajnej polície ŠtB. Jeho najnovšia inscenácia Proces procesu procesom je jej výživným predchodcom.